Draha mama Elvira, sestri, bratia, rodiny, misionari a deti nasej velkej, peknej rodinky, DOBRY DEN DUCHU SVATY, DOBRY DEN ZIVOT MOJ!!! V tychto tyzdnoch sme dostali od Bozej prozretelnosti mnoho krasnych darov, s ktorymi by sme radi podelili aj s vami. Pred dvoma týždňami sme sa zucastnili, spolu s nasim detmi, na zozlucke s otcom Adrianom, ktoru zorganizovali ludia z farnosti.Bol to radostny moment, s vylucne „liberianskymi rytmami“: omsa, podakovanie a odozdavanie roznych darov trvalo skoro 4 hodiny. Aj my sme sa zapojili do programu s nasimi piesnami. Moment, ktory nas najviac dojal a prekvapil bol, ked biskup podakoval otcovi Adrianovi, za to , ze priviedal do je diocezy Komunitu Cenacolo a povedal „Otec Adrian je povolany Duchom Svatym na inu misiu, ale jeho duch zostane zivy medzi nami, aj vdaka pritomnost Cenacola“. Aky dobry je Pan.. po iba dvoch rokoch zivota v tejto krajine, mam da milost zbierat vela ovocia priatelstva a lasky. A teraz prichadza velke prekvapenie: v piatok vecer sme boli vsetci velmi zaneprázdnený prípravami na sviatok domu a trochu zmepokojeny, pretoze Rainer a Giorgio meskali a boli uz takmer dast hodin. Hla prislo auto a kto vystupil, usmievajuc sa na nas s vlekou radostou? OTEC STEFANO! Vsetci sme si mysleli, ze to bolo zjavenei, ale bolo to vsetko pravda... aky velky dar nasteva Otca! Tento rok nam prozretelnost priradila svateho Frantiska ako patrona a ochrancu nasej misie: je to naozaj, krasny dar Ducha Svateho, ze tento rok  si Papez vybral meno Frantisek. A tiez fakt, ze cirkev tuzi este vaic nasledovat priklad chudoby a pokori svateho z ASSISI! A tak sme sa rozhodli, na sviatok naseho domu. Spravit predstavenie v ktorom predstavime zivot tohto Svateho! Bola to velka vyzva, pretoze medzi necakanymi prekvapeniami,, chorymi detmi, oblecenim a scenami, ktore bolo treba pripravit casu bolo velmi malo. V tomto momente, kde sme museli vsetci trochu viac obetovat, sme pocitili medzi nami jednotu a priatelstvo a tato rodinna klima pomohla velmi aj nasim detom. Nick ( prepacte ale nikto netancuje, nespieva a nehra ako americania!) interpretoval svateho Frantiska, aj starsie deti sa zapojili do roznych casti a boli skveli. V den sviatku domu prislo mnoho ludi: farnici, susedia, sestry Matky Terezy, frantiskanky a vela, vela deti. S Otcom Adrianom a Otcom Sfefanom, slavili omsu aj Otec Gari, jeden z prvych misionarov, ktory nas prijal v tejto zemi. Pocas kazne zobral Otec Stefano do narucia Princa, jeden z nasich najmenších deti a povedal: „ Nasa pritomnost v Afrike je ako toto male dieta: mala, dva roky zivota, ale sme naozaj velmi vdacny vsetkym za vasu podporu a vase priatelstvo“. Po Svatej omsi, sme zisli do nasej „skolky“, ktora je jedna velka pekna izba, uzitocna hlavne v tomto obdoby dazdou, pre hry a rozne aktivity pre deti. Tam sme prezentovali nase „drama“, ako hovoria tu; pribeh, Svateho Frantiska. Malo to velky uspech, aj preto ze sme sa vsetci velmi snazili a kazdy z nas pouzil svoje dary. Je to naozaj pravda: my z Cenacola, ako jednotlivci sme chudobny, krehky, ale ked sme jednotny a spojime nase dary a talenty, stane sa z nas sila dobra, ktora moze pohnut horami.