Drahá cenacolska rodinka, chceli by sme s vami podeliť najdôležitejšiu udalosť, ktorá sa stala v africkom cenacole: prišli prvé deti! Po dlhom čakaní a vašich vytrvalých modlitbách, a po tom ako sme dostali povolenie od štátu, sme konečne mohli prijať pät deti. Všetky boli pred tým ako prišli k nám, na nejaký čas u sestier matky Terezy, ktoré zvyčajné prijímajú choré deti v čaše ich liečenia. Stáva sa však často, že tieto deti zostanú opustene alebo sú siroty a tak sa Kongregácia svätej z Kalkaty rozhodla zveriť tieto deti nám. Pred tým ako sme ich prijali, sme ich zopár kráť boli navštíviť; mali sme však obavy z ich reakcie vidieť nás belochov(zvyčajné je reakcia a prvý dojem, hlavne tých najmenších dosť tragicky)ale, stal sa zázrak! Nebol žiadny plač, žiadny strach. Deti boli veľmi spoločenské, aj preto že sú zvyknuté žít vo “veľkých” rodinách: všetci sa cítia bratmi. Môžete si predstaviť koľko radosti priniesla tato udalosť, hlavne chlapcom z prvej skupiny, ktorý už skoro dva roky stavajú a pracujú aby pripravili prijemne miesto pre deti a teraz všetko nabralo ešte viac života. Ich prítomnosť obrátila cely dom naruby, nás, ktorí sa usilujeme naplniť čas hrami, predstaveniami, skúškami piesni, školou, malými prácami a to všetko v africkom štýle; okolo nás odtlačky rúk na stenách, zavesene plienky, silne gospelové hlasy, ktoré skrášľujú našu modlitbu a hovoria nám všetkým, že už nie sme viac samy! Chceli by sme vám niečo povedať o každom z nich. “Big Five” sa nazývajú, od najmenšieho: Kelvin, ktorý ma jeden rok, John má dva roky, Ibrahim má štyri roky, Mohamed má sedem rokov a Emmanuel má jedenásť rokov. Je to fantasticky tým! Najmenší žijú s tetou Ekaterinou a tetou Sabinou, ktoré sa ich snažia naučiť po anglicky bez bulharského a slovinského akcentu, ale deti zostanú verne ich “liberian english” a volajú ich SISTER-OOO! alebo MA-MA-OOO (slova” auntie- teta” alebo “uncle- ujo” nevošli zatiaľ do ich slovníka)! Sú veľkým uspokojením pre tety a najme pre kuchárku, sestru Veroniku, pretože sú schopný zjesť tanier ryže s miestnymi omáčkami a chilli papričkami… nie detská výživa a stlačený banán, majú brucha ako levy! Kelvinovi začali rast prvé zuby a ešte stále sa musí naučiť liezť, na jeho vek je trochu pozadu kvôli tuberkulóze a zlej výžive; John je tichý typ, miluje pozerat fotky pápeža, sestričiek a posvätených bratov spolu s Ibrahimom, zdraví a posiela veľa bozkov fotke mamy Elvíry. Ibrahim je naša hviezda, pretože je špeciálny, citlivý, láskavý ku všetkým a odkedy prišiel spravili veľa pokrokov. Sestry misionárky Lásky nám povedali, že keď k nim prišli tieto deti mysleli si, že neprežijú a Ibrahim nemal nikdy chodiť, my však dnes môžeme vidieť Božiu Milosť, ktorá pracuje v ich životoch. Teta Gabriela sa venuje šitiu všetkého, čo deti potrebujú, sestra Brigita sa venuje záhradke a modlitbe, organizuje adorácie každú prvú sobotu, ktorá je otvorená pre všetkých, najmä pre ľudí z farnosti otca Adriana .Hoci žijú s nami a my sme vždycky v zhone, deti zachovávajú ich rytmy a tak sa naše tety musia „zliberiovat“ a musia sa prispôsobiť ich časom...pretože v Afrike namiesto “GMT - Greenwich meridian time”- „Poludníkový čas“, funguje iba “BMT - Black man time”! Väčší žijú s ujami Nickom a Martinom..  dva muzikanti, jeden Američan, druhy Škót: uvidíme ktorú angličtinu si výberu... určíte sa ale naučia hrať na gitare! Už sme stihli spoznať Emmanuelov talent: miluje hrať na bongo a transformuje všetky naše piesne s tradičnými africkými rytmami. Naopak Mohammed je futbalista, sní o tom stať sa ako Messi, tým že strávil už u sestier tri roky, často sa hrával s loptou menších deti, ale teraz ma k dispozícii veľké ihrisko a naozajstnú futbalovú loptu. Každý deň v práci a rôznych aktivitách sa spoznávame viac a viac,  popoludní sa často venujeme škole a niekedy robíme nejaké to predstavenie o evanjelií,  a potom samozrejme nechýbajú hry do ktorých sa zapájajú tiež deti z okolia a tiež aj straší z dediny ako napríklad papa Giorgio, ktorý ako pravý dedko ma pre deti veľa pozornosti. Ujovia Nick a Martin, spoločné z deťmi, každé ráno vyrážajú, s gumákmi a mačetami smerom do džungle. Vracajú sa na obed spotený ale s plným nákladom bambusu , palmových listov, s drevenými stĺpmi a niekedy aj s nejakými ovocím, ktoré našli, toto všetko, aby sme mohli postaviť malé fóliovníky do záhrady. Teraz sa naši hrdinovia  snažia zachrániť našu záhradu a Nickove chilli papričky! Tým, že je obdobie dažďov, rastlinky sú zaplavené, a odvodňovacie kanály sú plne ako kanály v Benátkach a tak sa naša skupinka z veneta: Riccardo, Gabriela a sestra Veronika cíti ako doma! Sme všetci pozitívne naladený na začatie tejto novej etapy našej misie, každý iným spôsobom, niekto sa stará o dom, niekto sa venuje organizácii veci, ktoré potrebujeme, niekto pomáha vo farnosti otca Adriana. Otec Adrian sa snaží zapojiť nás čo najviac do liberskej reality, posiela nám mladých na skúsenosť, alebo nás zapája do organizácie predstavení s mladými, hlavne v obdobiach pred Vianocami a pre Veľkou Nocou a hlavne nás dáva do kontaktu s ľuďmi, ktorý potrebujú najviac pomoci. Nedávno, skupinka nás bola pracovať v inštitúte pre nepočujúce a nemé deti, ktoré sa od začiatku stali našimi priateľmi. V ich tichosti na komunikujú veľkú vôľu žít a aj keď nám to nemôžu vyjadriť so slovami, ich tvare a oči komunikujú veľa radosti! Prozreteľnosť cítime veľmi blízko, vďaka prítomnosti mnohých priateľov a misionárov, ktorý nám hneď od začiatku ponúkli ich pomoc v malých aj veľkých veciach, naozaj nám nič nechýba, z pohľadu materiálneho aj s duchovnej stránky a ďakujeme im, lebo nás podporili s ich modlitbou. Je pekne cítiť, že prostredníctvom viery, sa cítime jedna veľká rodina, v ktorej každý člen sa zaujíma o potreby toho druhého. Necítime sa samy, sú s nami, sestry Consolaty, sestry Charity, sestra Barbara s františkánkami misionárkami Márie, otec Gary s SMA, arcibiskup a všetci kňazi, ktorých sme spoznali na rôznych stretnutiach, Nuncius, jeho sekretár, španielske sestričky, a veľa, veľa ďalších, ktorý nás s trpezlivosťou prijali do misijnej reality v Libérii, cítime sa ich deťmi a chceme nasledovať ich príklad. Ďakujeme Bohu, za čas, ktorý sme tu doposiaľ strávili, čas ktorý nás vyformoval a pripravil na tuto novu stránku života misie, ďakujeme všetkým vám chlapci, dievčatá, posvätený, sestričky, misionári, deti, rodičia, priatelia za všetky modlitby a obety, ktoré na umožnili byť dnes schopný prijať a slúžiť tieto deti. Prosíme vás pokračujte vo vašich modlitbách pre našu misiu, ktorá začína a ma ešte veľa postieľok na zaplnenie. Špeciálne poďakovanie je pre mamu Elvíru a otca Stefana za vašu dôveru v nás a v Máriu, QUEEN OF PEACE, ktorá nás vedie,  sprevádza a ochraňuje!!! Obetujeme Vás všetkých Jej, nech sa o vás neprestajne stará a dá vám všetko čo potrebujete a všetko po čom tužíte. Ujovia, tety, sestričky a deti z Liberian Cenacolo Community

vytlačiť stránku