Misie Svätej Jozefíny Bakity
Virgínia 10. 10. 2012
"Nik nemá väčšej lásky ako: dať svoj život pre svojich priateľov"
(Jn 15, 13)
Milá Matka Elvíra, Otec Stefano a všetci,
vaše modlitby nám priniesli veľa milostí, pokoja a radosti v libérskej zemi. Skutočná oslava sa začala už pred niekoľkými týždňami, pretože bolo medzi nami cítiť jednotu a entuziazmus, ktoré sme prežívali pri príprave domu a organizovaní dňa. Bolo veľa života všade okolo nás, zhon, ľudia, ktorí prichádzajú a pozorujú nás, sú zvedaví pýtajúc sa, čo robíme a veľa krát o to viac, aby nestáli len tak, nám pomáhli pri prácach. Aby sme nerozprávali len o tých, čo boli zaiteresovaní do prezentovania evanjelia a tancov: musíme spomenúť aj našich milých susedov, ktorí sa ukázali už od prvého dňa vernými a plnými entuziazmu urobiť niečo nové začínajúc svojimi domovmi. Každý
deň sa nás pýtali: "Takže zajtra bude "predstavenie" … o ktorej bude skúška?" Aj keď by neboli účastní, chceli by prísť. Dali skutočne to najlepšie zo seba, čo prekvapilo aj nás: mnohí z nich nevedia, kto je Ježiš ani len o ňom nepočuli a niektorí sú dokonca iného vierovyznania… ale Boh nás dal dohromady!
Oslava sa konala v miestnosti na hry, ktorú sme práve domaľovali a ktorú sme pomenovali menom svätého Dominika Savia zverujúc ju takto do jeho ochrany. Téma sviatku bola rovnaká ako téma tohtoročného sviatku života, ibaže bola v angličtine. V centre izby sme namaľovali veľký svet s farebnými kontinentami a do stredu sme zavesili kríž z našej kaplnky. Všade dookola sme urobili fotografickú výstavu. Zobrali sme pár lavíc z kaplnky ... a tak tam vyzeralo takmer ako v kostole. Nemohla chýbať Panna Mária, ktorej sme nechali čestné miesto, odkiaľ ona mohla vidieť na všetkých a všetci mohli vidieť na ňu. Skutočne to bolo miesto plné svetla. Mnohí boli pozvaní: priatelia, kňazi, zasvätení, susedia, ktorí prišli vo veľkom počte s mnohými ďeťmi a ich rodinami. Všetko začalo popoludní o štvrtej. Prvý z prichádzajúcich bol náš biskup a na náš prejav vďaky za jeho príchod nám odpovedal: „Jednoducho som si to nemohol nechať újsť!“ Prišiel aj páter Gary, španielske sestry, milosrdné sestry, nuncius so sekretárom, priatelia farnosti... skrátka všetkých spolu nás bolo dvestopäťdesiat osôb. Začiatok osláv bol požehnaný svätou omšou slávenou naším biskupom, ktorý pripomenul príchod Eucharsitie do nášho domu pred rokom a bol veľmi rád, že vidí toľko prítomných ľudí, ktorí s nami prišli zdieľať tento okamih radosti. Počas homílie páter Adrian zdôraznil naše rozdielne pôvody a ako Boh, ktorý nás poslal do tejto krajiny, nás zjednotil spolu, aby sme sa mali radi. Nuncius, šťastní, že mohol byť tiež prítomný nám všetkým poďakoval ponúkajúc nám svoju ochotu pomôcť, ak by sme niečo potrebovali. Pred ukončením sme sa tiež poďakovali prítomným 
aj tým neprítomným za priateľstvo, ktoré nám darovali zvlášť naši susedia. Ich prítomnosť bola a stále je veľkým darom pre nás, aby sme sa tu naučili žiť. Inšpirovaný týmto zážitkom sa ich biskup opýtal: „Sú to vaši priatelia?“ „Áno...“ „... a oni sú tu s vami a pre vás. Nehľadajte peniaze, lebo ich nemajú oni pracujú tak ako vy. Buďte priateľmi, stojte im blízko ponúkajúc vašu pomoc, vašu skúsenosť.“ Naozaj je to tak: je tu vždy niekto, kto nám pomôže so záhradou, s kvetmi, vlastnými rukami, s libérijskou angličtinou alebo prozreteľnosťou ovocia skrátka vytvorilo sa celkom pekné puto jednoty medzi nami ... a my skutočne bez nich by sme boli chudobnejšími. Po svätej omši sviatok pokračoval scénkou z evanjelia o slepcovi z Jericha a zázraku ochrnutého. Aj napriek tomu, že v publiku sa niekto zasmial (tak trochu z nevedomosti) naši „malí herci“ prežívali túto chvíľu s veľkou vážnosťou, nikdy to neurobili tak dobre. Ihneď potom boli dve piesne s gestami, „vyrobené v USA“, všetci išli do rytmu a boli zapojení do tanca zatiaľ čo náš drahý biskup sediaci v prvom rade prekvapený natáčal svojim fotoaparátom. Všetko sa skončilo plným tanierom libérijskej ryže a pekným kúskom vyprážaného kuraťa upečeného našimi kuchármi (Colou a dvoma priateľkami), ktorí už od deviatej ráno boli na nohách, aby pripravili večeru pre dvesto ľudí. Všetci boli skutočne šťastní!
Tešíme sa z tohto prvého libérijského roku, z mnohých maličkých ale dôležitých krokov, ktoré sme urobili veľakrát s obetami a ďakujeme Bohu a Kráľovnej pokoja za to, že sme a že s ich pomocou a vašimi modlitbami túžime celým srdcom darovať život.
Silné objatie v Kristovi, Panna Mária nech požehnáva každého z vás darujúc vám svoj úsmev a pokoj.
Navždy zjednotení...
Máme vás radi
Vaši bratia a sestry z Libérie
PS: Nemôžme vám poslať fotografie, pretože sú príliš „ťažké“ a počítač príliš pomalý...
NECH ŽIJE LIBÉRIA!!!
vytlačiť stránku
