Misia Svätej Jozefíny Bakhity Libéria Virgínia, 08.4.2012

"Videli sme Pána"
(Jn 20,18)

Drahá Matka Elvíra, otec Stefano a všetci ostatní,
Ježiš vstal z mŕtvych a my sme ho naozaj videli, stretli, vrhli sme sa mu k nohám ako Mária Magdaléna, aby nemohol odísť. Naopak On nás rozposiela dnes bežať so srdcom plným radosti a povedať celému svetu, že On je živý, prítomný v našich životoch teraz vzkriesených, plných túžby darovať sa pre všetkých!
A hľa, tu sme po náročnom mesiaci intenzívneho života a nových priateľstiev: Afrika je krásna krajina s nádhernou prírodou, teplým slnkom, osviežujúcimi sprchami, s mnohými očami, ktoré na teba hľadia, ústami, ktoré sa usmievajú a zdravia ale aj krajinou, kde pre vstup do jej kultúry, spôsobu myslenia, v ich jazyku nič sa nestane ihneď skôr všetko veľmi pomaly.
A to pomaly už zanecháva malé plody, najmä v dôvere a v priateľstve našich milých susedov, detí, seniorov, mladých matiek, ktoré často prichádzajú k nám na návštevu alebo ich stretávame na ulici. S tvárou oveľa pokojnejšou a šťastnejšou nás pozdravia, prostredníctvom "poslov" dostaneme banány, papaju, kokosový orech ... v skutočnosti mnoho malých gest, ktoré hovoria za všetko.
"Nemyslite si, že nerobíte nič – toto nám povedala sestra Mária z rádu Potešiteliek - naopak robíte dobre, pretože som sa pomaly zaraďujete do tohto dobrodružstva, hrajúc sa s deťmi, trávením času s ľuďmi a potom uvidíte: Boh pomaly otvorí dvere a všetko bude jasnejšie."
Je to reálne: v skutočnosti sa zdá, že Pán čaká na správny okamih pre naštartovanie a tak sa my medzičasom pripravujeme vo všetkých smeroch. Dom je teraz dokončený: všetko vymaľované v žltom, svetlom, tmavom ... vďaka firme na maľovanie menom Rainer a George, ktorí postavili super drevené lešenie, ktoré dosiahlo dokonca i veže a kríž z kaplnky. Teraz kopú veľkú dieru s nevyhnutnou pomocou krompáča a lopaty, aby urobili novú septickú jamu.
Po tisícich pokusoch vypestovať kvetiny sa nakoniec našlo riešenie ... a tak sestra Lucia zaplnila kvetmi a kvetinovými záhonmi vchod do domu a všetko je stále viac harmonické a príjemné ... ale musíme vždy bojovať s nenásytnými kozami!!!
Len preto, že všetko ide "slowly, slowly" (pomaly-pomaly v libérijskej angličtine), Martin a Mark odstránili veľký kus lesa, kde viac ako pred 30 rokmi sa pestovalo a bola tam obrovská zeleninová záhradka: zamyslite, že ešte stále existujú staré krásne dlhé pozemky s vodným kanálom na zavlažovanie ... zabudol som tu na mieste krovinorezov na veľmi účinnú metódu: vypaľovanie trávy.
Pier a Glauko takmer dokončili novú potravinovú komoru a pec na chlieb, chýba strecha ... ale pred začatím obdobia dažďov, bude hotová.
Fabrizio sa stále viac špecializuje na libérijskú kuchynu, vďaka kuchárke otca Adriána, ktorá prichádza každý štvrtok naučiť nás nejaké nové jedlo a zaúča tiež Irene, aby ju naučila byť nielen dobrou ženou ale aj dobrou kuchárkou. Dokončujeme upratovanie garáže potom, ako sme dali dole omietku a odstránili starú podlahu, maľujeme ... neskôr sme začali pracovať v novej záhrade ... s lopatami v rukách prevracať zem, aby bola pripravená pred začaťím obdobia dažďov.
Aby sme nezaostávali za tohtoročnou témou komunity, čo naozaj rastie je silné priateľstvo medzi nami ale predovšetkým s miestnymi ľuďmi, s novými ľuďmi, ktorí náš prichádzajú navštíviť alebo ktorých ideme navštíviť my.
Už sme sa stali nielen misiou, ale aj pekným domom prijatia: v jednu nedeľu nás prišli navštíviť CWO: organizácia katolíckych žien farnosti otca Adriána, túžili nás privítať a hneď sa ponúkli k dispozícii pre všetko, ponúkajúc ich priateľstvo a jednoduchosť. Po čase svedectiev a piesní sme dostali orech na uvítanie (orech horký, ružový, ktorý sa dáva ako znamenie privítania a je potrebné ho žuť). V sobotu miništranti otca Adriána prišli stráviť deň s nami, pracovať, modliť sa, spolu obedovať (zistili sme, že talianske cestoviny Libérijčanom veľmi nechutia) a potom na zakončenie všetkého sme si zahrali pekný futbal... Medzi nimi, sami chlapci vo veku od 12 do 19 rokov, bolo aj malé dievčatko, Margaret, ktorá bola tak spokojná s týmto dňom, že pri ďalšej príležitosti prišla jedného rána so svojou malou sestrou a taškou s pracovným odevom, aby nám pomohli a boli chvíľu s nami.
V jednu sobotu sme mali tú "česť" prijať spevácky zbor farnosti otca Adriána u nás: aj s nimi po predpoludní jednoduchých domácich prác, sme zjedli dobrý libérijsky obed pripravený vedúcou zboru Lindou spolu s ďalšími dievčatami, ktoré vstúpiac do kuchyne povedali Fabriziovi: dnes si oddýchni, varíme my! V popoludňajších hodinách sme nacvičovali piesne: ich hlas bolo počuť ďaleko a bolo darom pre nás vidieť všetko úsilie, lásku a odhodlanie, ktoré vložili do piesní, aby chválili Pána ..
Okrem toho, že sme prijali mnohých aj nás prijali na mnohých miestach, kde nás Prozreteľnosť tento mesiac priviedla. Raz v nedeľu sme navštívili misiu misionára veterána v Libérii, nášho milovaného otca Garyho, ktorý pôsobí už 40 rokov v tejto krajine. V jeho misiách je všetko, ale pre nás bolo zvláštne stretnutie so skupinou hluchonemých dievčat a chlapcov. Mnohí z nich sú takýto kvôli chinínu, lieku proti malárii, ktorý užili ešte detstve. Bolo skutočne zvláštne byť s nimi, pretože stačilo jednoduché gesto z našich piesní, aby sa pridali, tancovali, usmievali a učili nás ich jazyku pozostávajúcemu z gest.
Niektorí z nás dostali dar ísť do VOA (Voice of America – hlas Ameriky), stabilná opustená budova bývalého rádia /tv americká, opustená počas vojny, ktorá teraz je veľkým utečeneckým táborom v Sierra Leone s mnohými kabínkami a s mnohými deťmi, ktoré trpia podvýživou. Preto naša drahá priateľka Angeline, tiež bývalá utečenkyňa, každú sobotu spolu s ďalšími ženami ide pripraviť jedlo pre asi 250 detí, tých najslabších. Tak po peknej chvíli modlitby, kedy každé dieťa zatvára oči, zopne ruky a recituje modlitby naspamäť, všetci sa postavia do rodu od najmenších po najväčšie s miskou a tanierom, malým hrncom na jedenie ... a tak my sme poslúžili a naplnili ich s ryžou, mäsom, zeleninou ...
Potom sme išli do školy svätého Gabriela a svätého Paula urobiť svedectvo, spievať, tancovať ... bolo to zaujímavé vidieť, ako boli veľmi pozorní k príbehom, ktoré sme rozprávali, s očami a ústami otvorenými, nebolo by počuť ani muchu ... nakoniec si zapamätali veľa maličkosti ... po piesňach nikdy neskončili žiadať o prídavok a spievaním refrénu medzi sebou sa vrácali do triedy... hovorím triedy, pretože v skutočnosti nie je to naozaj škola, ale izba využívaná ako škola, kde sa deti už aj tak všetky pekne natlačené delili na dve smeny, jedna ráno a druhá popoludní.
Svätý Jozef, v deň jeho sviatku, nám pomohol prežiť krásny deň hier s našimi drahými susedmi. Po obede sme ich všetkých zhromaždili z rôznych domov, upokojujúc ich rodičov, že ich privedieme späť.... a tak sme ich vozili na furíkoch, hrali sa s nimi, preťahovali sa lanom, pretekali vo vreciach ... v podstate všetko pekne v pohybe práve pre nich, ktorí nevedia ostať na mieste. Aj tí najospalejší sa „prebudili“ a prejavili všetku svoju energiu, aby ich tím vyhral ... A tak od toho dňa často v popoludňajších hodinách sa schádzame pekná banda, ktorá príde hrať sa a byť s nami ... Nech žije Svätý Jozef ... Akou peknou Prozreteľnosťou sú deti!
Došli sme ku koncu ... e-mailu a ... pôstu ... V tomto svätom týždni sme dostali veľký dar a zúčastnili sme sa na omši svätenia olejov, spolu s naším biskupom a všetkými kňazmi a veriacimi z našej diecézy. Bola to pekná slávnosť a v homílii nás otec biskup predstavil všetkým hovoriac, kým sme boli a kde sme žili ... a keď hovoril sledoval nás pohľadom a usmieval sa šťastný, že nás vidí.
Nakoniec sme všetci spoločne s ním išli na večeru a sľúbil, že si nájde čas a príde nás navštíviť. Táto večera a bola dôvodom spoznať mnoho nových priateľov a znovu stretnúť „starých ": všetci nám vyjadrili svoju túžbu navštíviť nás po Veľkej noci a tak sa začneme už teraz pripravovať, pretože ich bude veľmi veľa ... Akýto dar!
Dnes večer, v Zelený štvrtok, budeme predstavovať poslednú večeru s umývaním nôh a zradou Judáša. Okrem našich chlapcov (iba sedmich) sa pripojili aj chlapci otca Adriána a dvaja milí priatelia farníci, šťastní, že sa môžu zúčastniť. Takto dali životu Ježiša africký nádych.
Zajtra, vo Veľký piatok, nás čaká Krížová cesta v neďalekej farnosti Svätého Pavla, kde nás pozval farár otec Patrick, veľmi natešený: takto môžeme vstúpiť hlbšie do kultúry a viery tohto ľudu.
Napísali sme v predstihu ... pretože aj spojenie ako libérijský život ide... pomaly, pomaly ... ale hlavne sme si nechceli nechať ujsť prežívať s vami radosť a spievať všetkým, že:

KRISTUS VSTAL Z MŔTVYCH!

Radostnú Svätú Veľkú noc všetkým vám a ďakujeme za vaše modlitby: naozaj vo všetkom, čo prežívame, je cítiť silu a jednotu vašich modlitieb.
Máme vás radi ...... zjednotení v radosti s vami!

Rodina Komunity Cenacolo Libérijska - Africká

Fotografická výstava...

vytlačiť stránku