Sme ponorení do Ducha Svätého, ktorý denno – denne objíma náš život. Duch Svätý Tvorivý obnovuje veci po všetky dni, a dnes týmto novým stvorením sme my sami. Boh túži preniknúť až ku koreňom nášho príbehu, do období našej minulosti ktorá je často zranená, pretože stretnutie s Ním je zárodkom nového stvorenia, je neprestajnou jarou srdca. Keď idem k moru, rada si nasadím okuliare aby som mohla pozerať do hlbín. Často z vody vyčnievajú neveľké skaly, ale keď pozriem pod vodu, vidím celú horu ktorá nemá konca... Naše korene sú tomu podobné, my sme iba malé a úbohé stvorenia, ale pri koreňoch nášho bytia je v prvom rade nedozierna veľkosť Ducha Svätého, ktorý je láskou. Preto keď sa zahľadíme na náš život a uvedomíme si, akým je vzácnym darom, postrehneme že v tých najtajnejších zákutiach nášho vnútra je hlboká túžba milovať, pretože sme zrodení z lásky. Nezraďme túto túžbu nášho bytia. Skryté prekážky a vzdor, ktoré v sebe ešte občas nesieme, a ktoré často nechceme vidieť, môžeme prekonať ak sa slobodne a s odvahou otvoríme Bohu. Vtedy nás opustí strach a my vo viere odhalíme, že máme srdce ktoré bije pre druhých, že máme život ktorý je schopný nezištne, čisto a verne sa darovať. Ak neprebývame a nežijeme v láske, začneme žiť pre veci, pre niečo čo je mimo nás. Pre dobré postavenie v spoločnosti, pre prácu ktorá ti zabezpečí kariéru, peniaze, moc... kdežto našou jedinou a pravou sebarealizáciou je láska. Kto nemiluje, nerealizuje skutočný zmysel svojho bytia, ostane neúplný, ostane mŕtvy! A práve preto potrebujeme žiť vo svetle viery. Viera prebúdza lásku a činí život dynamickým a opravdivým – schopným činu, utrpenia, služby, sebadarovania! Často opakujem mladým, že skutočné uzdravenie srdca nastane iba vtedy, keď skoncujeme so „žobraním“ lásky od druhých, ako úbohí „bedári“ a naučíme sa lásku darovať. A láska, to neznamená iba dať milodar, dať niečo, znamená nezištne darovať seba samých v službe blížnemu. Keď budeš takto konať, po čase si uvedomíš, že to čo robíš pre druhých robí dobre predovšetkým tebe, v tvojom vnútri sa rozžiari nové svetlo. My sme uverili v Božiu lásku a neprestávame v ňu veriť, pretože iba stretnutie s Bohom premieňa srdce, myseľ a život človeka. Už mnoho rokov máme pred očami tento zázrak života, ktorý sa znovuzrodí. Viera znamená veriť, že Boh koná v nás, znamená vidieť vlastnými očami, nielen cítiť – vidieť živé osoby, ktoré sa menia, mladých ľudí ktorí sa rozhodnú odpustiť si a odpustiť druhým, rodiny ktoré opäť nadobudnú nádej, oči a tváre ktoré začnú opäť žiariť, po mnohých rokoch prežitých v temnote. Toto je zázrak Božej lásky, ktorá v nás plodí túžbu milovať. Svet prahne po pravej láske, mladí ľudia dneška hľadajú lásku ktorá je čistá, nezištná, a my ju môžeme darovať, počnúc od malých konkrétnych skutkov: úsmevom, tým že neodpovieme na provokáciu, že poprosíme o prepáčenie a podáme ruku bratom, aby sme mohli žiť v pokoji aj napriek „našej“ pravde...Keď máme možnosť zvoliť si dobro, urobme to. Sme toho schopní, a urobí nás to šťastnými!

vytlačiť stránku