V nedeľu 6. apríla sme prežili jeden deň spolu s mnohopočetnými rodinami prichádzajúcimi z Carmagnola, stretnúc sa v komunite v Saluzze, kde ich deti mohli prežiť chvíľu svedectiev počas prípravy na sviatosť birmovania. Bolo nás desať chlapcov z komunity, každý z nás povedal niečo o sebe, ako sa mení jeho život. Nemal som strach hovoriť o chybách z minulosti spojených s užívaním drogy, o smútku, ktorý som v sebe nosil, pretože si myslím, že je dôležité, aby ľudia z vonku videli, ako je možné znovu sa zrodiť k novému životu, ako sa môže prejsť z tmy do svetla a v tom svetle nájsť Boha. Dnes, keď moje rany z dospievania sa premenili v silu viery, môžem potvrdiť, že dialóg, vypočutie  a drobná zverená dôvera, sú edukačnou bázou rodiny spolu s prirodzenou láskou. Aby oni mohli okúsiť našu prežívanú realitu, pozvali sme týchto mladých spolu s ich rodičmi na eucharistickú adoráciu. Chválili sme a ďakovali Pánovi života a našej Matke Márii, ktorá nás prevádza na tejto ceste. Ďakujem za príklad kresťanského života týchto rodín, dobra, ktoré nám preniesli, pretože vložili do môjho srdca mnoho pokoja a nádeje v budúcnosť s mojou rodinou. Riccardo

Prvého apríla 2014 sme svedčili o našom živote pre jednu skupinu 85 chlapcov prichádzajúcich z vedeckého lýcea v Bielle. Počas svedectva sa mi páči počúvať príbehy mojich bratov z komunity, aby som ich mohol hlbšie spoznať. Aj študenti položili pár zaujímavých otázok. Pre mňa bolo pekné vidieť ich nadšenie, vec čo som ja nikdy pred komunitou nemal, pretože mnoho rokov som počúval rozprávať o dôležitosti prežívať autentický skutočný život, ale ja som nebol schopný nájsť ho. Dnes chápem hodnotu a krásu života v komunite. Ďakujem Bohu za tento dar, že som bol vybraný byť tu. Rozprávajúc týmto mladým som túžil, aby oni pochopili to, čo som našiel: prežívať prácu ako jeden dar, pravdu ako slobodu, obetu ako lásku a stretnutie s Bohom, ktorý celú túto krásu udržiava.  Paolo

Ďakujem Pánovi za emócie v srdci, keď sme prijali skupinu seminaristov a otcov karmelitánov zo sanktuária Dieťaťa Ježiša z Arenzana, kde som ako chlapec prežil pár rokov. Spolu sme zažili prvosobotnú adoráciu v Envie a chvíľu svedectiev. Povedali mi, že ostali dotknutí z jednoduchosti a pravdy, s ktorou sa vyjadrujú chlapci z našej komunity. Vidiac ich spokojných a túžiacich vrátiť sa so srdcom plným radosti som ich pozdravil. Piero