“Vo sviatosti krstu – hovorí Svätý Otec František – sme sa stali apoštolmi misionármi povolanými prinášať Evanjelium do sveta". Začíname slovami pápeža, aby sme vám vyrozprávali o našej misii Baia v Brazílii, kde nás je  asi osemdesiat: šesťdesiat detí a dvadsať ujov a tiet. Cítime sa aj my apoštolmi misionármi túžiacimi prenášať vieru, ktorá zachránila a premenila naše životy. Ale nie vždy je to ľahké. Máme čo robiť so zranenými deťmi, ktoré už od malička majú prázdno v srdci a zranenia veľmi ťažké na uzdravenie. My sa každý deň snažíme viesť ich k jedinej ceste spásy: tej Krista, tej “na kolenách”, tej kríža a vzkriesenia. Momentom skutočného prenášania viery je ráno, kde o piatej sa stretávame v kaplnke, rozdeliac si trochu deti podľa veku a podľa príslušného domu na – dospievajúce, pre-dospievajúce a malé deti. Modlíme sa ruženec a potom sa striedame, ujovia a tety v komentovaní evanjelia dňa, alebo lepšie “rozdrobíme” ho tak, aby to všetci pochopili. Nakoniec vyberieme jednu úlohu, ktorú sa snažíme prežívať počas dňa a potom … všetci do školy! Nie vždy sú výsledky dobré; niekto sa v škole nespráva dobre, iný zabúda často úlohy a slová evanjelia, ale veríme a toto nás naučila Matka Elvíra, že kto s vytrvalosťou seje pozbiera dobrú úrodu! Potom, ako to povedať, celý deň je pre nás ujov a tety prežívaním konkrétneho evanjelia aj preto, lebo oči fixované dieťmi sú stále pripravené vidieť chyby a nespravodlivosť. Nedarí sa nám vždy vo všetkom, ale aspoň skúsime darovať sa úplne a keď urobíme chybu ideme pred Pána a znovu začneme. Ráno, keď sú veľké deti v škole, máme batoľatá, o ktoré sa staráme. Už pár rokov aj do Baie prišli novorodeniatka ako napríklad Joao Vito, ktorý sem prišiel len s tromi dňami života. Dnes je to trojročné štastné dieťa aj keď ranené v dôvere a v opustení. Potom máme dalších osem batoľat od ôsmich mesiacov do troch rokov: Samara, Marcelo, Luis, Joao, Maria, Kiara, Alessandra, Touane a malý Maurizio, ktorý by mal čochvíľa dôjsť. Sú to práve tety, ktoré sa starajú o tých najmenších a všetky po nejakom čase s nimi hovoria, že objavili to materstvo, ktoré si nemysleli, že majú alebo na ktoré jednoducho zabudli. Títo maličkí sú prvým objektom na chránenie a vec, ktorú im túžime vložiť do srdca je práve viera v Ježiša a v nežnú lásku Panny Márie. Sú to aj oni, ktorí nás veľakrát prekvapia a pomáhajú nám svojou jednoduchosťou a neočakávanými gestami: ako keď jedna teta v kaplnke sklopí zrak len tak na chvíľku, kedy jej srdcom prešiel smútok a uzavretosť a dieťa jej vezme hlavu do dlaní a  zodvihne ju vysoko ku krížu. Alebo ako keď batoľatá sa naťahajú za dreveným krížom na krku tiet a dajú mu bozk akoby hovoriac: “Ježišu, milujem ťa, Ježišu”. Zdá sa, že to sú oni veľakrát, ktorí nám ukazujú cestu, ktorú máme prejsť vo chvíľach utrpenia, kríž, ktorý treba objať, keď sa všetko zdá nemožné. Viera v misiách je práve toto: darovať sa všetkým bez rezervy dostať veľa, predovšetkým od detí. Oni sa na teba pozerajú, si ich oporný bod a ak sa neusmievaš, ak sa nezdieľaš a ak ostávaš v svojej pýche, oni to vycítia, predpokladajú a asorbujú. Nemôžeš očakávať od jedného dieťaťa, že bude prosiť o odpustenie ak nie si ty prvý, ktorý tak robíš, ak nie si ty prvý žiť evanjelium v konkrétnosti a prenášať ho. Veľakrát najväčšie problémy sú s dospelými: veď všetci prídu sem s peknou komunitnou cestou na pleciach a je ťažké strácať vlastné názory, ťažké dať sa nabok, nechať priestor. Iba modlitba, “tvrdá” robota na kolenách, nám pomáha nájsť tú harmóniu a ten rodinný pokoj, ktorý dovolí dieťaťu dýchať odlišný vzduch od toho, aký dýchalo doma, kde hádky a bitky boli na dennom poriadku. Pre nás viera je veriť, že Boh koná v našej každodennosti, koná v srdci našich detí aj v tom našom; uzdravuje najhlbšie rany a ochraňuje našu budúcnosť, naše projekty, naše rozhodnutia. Niektoré deti prišli malé do našej misie dnes študujú kurzy, aby sa stali zdravotníkmi, iní sa zapísali na univerzitu, druhí pracujú dôstojným spôsobom a túžia založiť si rodinu. Určite sa nájde aj niekto, kto neuspel kráčať po tejto ceste dobra na sto percent, ale ovocie existuje, zber je bohatý. Mi apoštoli misionári Kristovi sme pripravení každý deň obetovať sa, zomrieť samým sebe, aby sme zasiali trochu dobra, svetlo nádeje, zrnko viery. Predovšetkým toto je naša misia. Ďakujeme; modlite sa prosím vás za nás a naši “maličkí” sa budú modliť za vás!

vytlačiť stránku