V dňoch od 25. februára do 2. marca sa konalo stretnutie “služobníkov lásky”, organizované komunitou pre nás chlapcov, ktorí sme ostali v tejto našej “rodine vzkriesených” po prvých troch rokoch cesty, aby sme “vrátili” bratom trochu z toho, čo nám Pan Boh daroval. Tieto duchovné cvičenia sú pre nás momentom, kedy môžeme na chvíľu zanechať rôzne úlohy, ktoré plníme v domoch a zastaviť sa v každodennom behu, nazrieť do svojho vnútra v klíme ticha a načúvania Bohu, aby sme mohli urobiť dôlezité rozhodnutia pre náš život bez organizovania a riešenia veľa vecí. Každý rok počas tohto stretnutia počúvame katechézy, prežívame momenty vzájomného zdieľania sa, ticha a modlitby.

Tento rok sa stretnutie konalo v Saluzze v dome “Milosrdný Ježiš” a v “Dedine pokoja”. Téma, ktorá ho viedla bola vybratá z apoštolskej encykliky Svätého Otca Františka “Evangelii Gaudium”, kde sa hovorí: “Ja som misiou na tejto zemi a preto žijem v tomto svete”. Bolo naozaj pekné takto odhaliť povolanie k životu ako k prvému “misijnému dielu”, aby sa potom mohli rozvíjať ďalšie misie, na ktoré sme povolaní: byť opravdivými, autentickými, dôstojnými ľuďmi, byť milosrdní, dobrí, zmierení s našou minulosťou, byť mužmi obety, zrelými a zodpovednými a nakoniec odhaliť radosť z darovania života.

Takto sme sa mohli zahľadieť do nášho vnútra a odovzdať svetlu Ducha Svätého mnohé prosby. Počuli sme veľa svediectiev chlapcov, našich kňazov aj manželiek, ktoré žijú v komunite. Pre nás to boli veľmi vzácne chvíle, ktoré nám pomohli uvažovať o túžbach do budúcnosti, ktoré nosíme v srdci. Z dôležitých momentov si najviac spomíname na svätú omšu vo štvrtok ráno celebrovanú biskupom zo Saluzza, Mons. Giuseppem Guerrinim, počas ktorej brat Jerome, brat Peter a brat Marco prijali službu acolytu. Zostanú nám v srdci každodenné návštevy Matky Elvíry, jej úsmevy, jej objatia a … jej cukríky.

Aj my sme chceli “odplatiť” jej návštevy a tak sme v jedno popoludnie zišli peši cez les do formačného domu sestier Misionárok vzkriesenia. Ďalším veľkým darom bola piatková púť k donovi Boscovi do Turína. Boli sme prijatí saleziánmi a mali sme možnosť odhaliť krásu tohto svätca milovníka mladých a vzdelávania. Na záver sme sa všetci stoosemdesiati chlapci zúčastnili na pravidelnom programe v prvú sobotu v mesiaci v Envie, ktorým sa ukončilo aj naše stretnutie. Ďakujeme zo srdca Matke Elvíre, že nám preniesla krásu milovať, slúžiť, bežať a bojovať za dobro. Ďakujeme prozreteľnosti, že nám nič nechýba a zvláštne poďakovanie patrí aj našim kňazom a všetkým, ktorí sa starali o to, aby nám nič nechýbalo a aby sa mohlo uskutočniť toto stretnutie. Ďakujeme! Ďakujeme! Ďakujeme!

PHOTO ALBUM