|
 Naši drahí, tu sú nejaké správy z misie Villa El Salvador v Peru. Práve prešli chvíle vianočných sviatkov a ako každý rok, boli plné života! Obdobie „čokolád“, ako tu hovoria a ľudí, ktorí prídu doniesť hračky, vianočné koláče a čokoládu pre naše deti. Tento rok sme sa snažili vysvetliť našim priateľom a ľuďom, ktorí chceli prísť, aby nenosili hračky, ale veci, ktoré môžu byť užitočnejšie, ako napríklad plienky, mlieko pre deti a obyčajné potraviny. A tak aj bolo, hoci sme si nepomysleli, že to zoberú vážne naozaj všetci! Ľudí, ktorí nás prichádzali navštíviť, sa dotkli naše deti, to, ako žijeme a hovorili o tom ďalším ľuďom a tak počas celého mesiaca decembra tu bolo ako „na deň otvorených dverí“, kedy nepretržite prichádzali ľudia, niektorí len vyložili veci z auta pred domom, pozdravili nás a hneď aj išli. Prozreteľnosť nás opäť raz nechala s otvorenými ústami! Bolo to pekné, lebo takto sme sa mohli s mnohými ďalšími podeliť o to, čo nám bolo dané. Na vigíliu Vianoc sme klopali na dvere našich susedov a darovali sme im potraviny a vianočné koláče, aj jednej našej drahej priateľke, ktorá pracuje v nemocnici, kde zriadili jedno „oddelenie“ pre slobodné matky - prostitútky; naplnili sme chudobné košíky, ktoré otec Simon ako vždy nechal počas adventu pri vstupe do kostola, aby ich potom dal tým, čo to najviac potrebujú. Potom sme išli do jedného detského domova („hogar“), ktorý práve otvorili neďaleko nášho domu: naložili sme auto prozreteľnosťou a išli sme ich navštíviť. Bolo krásne vidieť ich tváre, keď spolu so všetkým ostatným uvideli moriaka, pre nich typicky tradičné jedlo na Vianoce, boli šťastní! Toto obdobie bolo plné aj prekvapení pre niektoré z našich detí: niektoré sa vrátili do svojich rodín a Bruno, jedno z našich veľkých detí, ktorý k nám prišiel, keď mal dva týždne, v troch rokoch konečne našiel adoptívnu rodinu. Je nádherné vidieť, ako očakávajú chvíľu stretnutia s nekonečnou radosťou a s akou dôverou volajú ocko a mama dve osoby, ktoré ešte nepoznajú, ale od ktorých veľa očakávajú, aká nádhera! Zatiaľ čo niekto odchádza, niekto prichádza a tak aj prišli mesačná Sára, pätnásťdňová Alejandra, rok a desať mesiacov starý Flavio a rok a sedem mesiacov starý Stephano. Ďalšie tváre a ďalšie životy, ktoré sa pridali k zvyšku rodiny, ktorú nám Pán zveril. Ďakujeme Pánovi a tebe najdrahšia mama Elvíra za tento veľký dar, že môžeme byť tu na misii, že sa každý deň môžeme učiť milovať a slúžiť: milovať a slúžiť životu, najmenším a sestrám, s ktorými žijeme. Život je krásny... a život v misii ešte viac!!!
Ďakujeme a posielame veľké objatie od celej bandy vo Villa El Salvador!
 vytlačiť stránku
|
