Najnovšie správy z Afriky

Misia S.J.Bakity,  27. November 2013

                     ”...VY IM DAJTE JESŤ...”
                                                             (Mt 14,16)

Najdrahšia mama Elvíra, otec Stefano a všetky sestry,
posielame vám veľa radosti, prinášajúc aj nejaké správy z “libérijského frontu”.
Už dobré dve soboty máme veľký dar, že môžeme nakŕmiť okolo 200 malých životov. Toto sa deje v jednom utečeneckom centre: VOA (Voice of America – Hlas Ameriky), bývalá americká rádiostanica, ktorá v súčasnosti už dobrých 10 rokov poskytuje chatrče – búdy mnohým ľuďom, ktorí unikli pred vojnou v Sierra Leone. Mnoho z nich je detí, ktoré sa potulujú ulicami “dediny” a ktoré ti vždy bežia v ústrety s veľkou radosťou, predbiehajúc sa, kto podá ruku.
Niektoré z nich sú siroty, ktorých sa ujali iné rodiny, iné sú postihnuté, medzi ktorými sme osobitne spoznali jedného chlapca, ktorý je nútený celý deň sedieť na kuse vreca s ryžou, lebo nemôže chodiť z dôvodu deformácie nôh, ktoré sa neliečilo od narodenia... dýcha sa tu utrpenie, ale aj veľká chuť bojovať, ísť ďalej, neustále znovu začínať. Vskutku, sú niektorí, ktorí si vytvorili priestor pre záhradu a to čo vypestujú, predávajú na trhu (vo vnútri utečeneckého tábora VOA) a zas niektorí, ktorí z paliem vyrábajú “znamenité” metly... krátko povedané, každý sa snaží prežiť tak ako môže.
Štvrtok je deň náboženstva a deti sa schádzajú v malom kostolíku, aby spolu prežili chvíľu modlitby a počúvania Božieho slova, ktoré vedie otec Paul a niektorí katechéti.
V sobotu sa znova všetci, ak aj nie viacerí, stretnú,  aby dostali dobré libérijské jedlo, ktoré varíme v našom dome s pomocou niektorých libérijských žien, ktoré bývajú blízko nás. Keby ste videli tie dymiace hrnce... a akú silu majú tieto ženy pri miešaní ryže a dvíhaní hrncov, ktoré isto dosahujú takmer 100 kilov... je to naozaj dar môcť žiť a zdieľať tieto chvíle spolu s nimi!
Skoro poobede sa všetko naloží do auta a dve sestry vyrazia, aby došli na miesto práve na 15.00 hodinu: hodinu Milosrdenstva a hodinu, keď sa aj my stávame nástrojmi Božej lásky. Krátko pred začatím servírovania žijeme spolu s nimi krátku chvíľu svedectiev, spevov a tancov a potom... začína dlhý rad. Niekto s tanierom, niekto s miskou, niekto s hrncom, niekto len s krabičkou od masla... ale všetci spokojní, že dostanú dobré jedlo... a takmer sa zdá, že deti sa znásobujú. Je to veľká radosť, ktorú zakusujeme vďaka prozreteľnosti, ktorá otvorila túto cestu pre možnosť milovať a pomáhať najchudobnejším.
Dnes sme prijali dve nové dievčatká Faciu a Siatu, dve sestričky štvor - a šesťročné a šesťročného Thomasa. Všetci chapci a dievčatá dnes ráno, keď sa dozvedeli správu o príchode nových detí, boli šťastní a vzrušení. Dievčatá pomáhali pripraviť postele, všetko robili spôsobom, aby to bolo pekné prijatie... a tak keď prišli, všetci sme bežali privítať ich. Malá Sophe si hneď do srdca zobrala Siatu a robila jej anjela strážneho, hneď ju zobrala hore do izieb, ukázala jej dom, osobitne jej posteľ, jej uterák, kúpelku a potom bez toho, aby jej teta niečo povedala, jej darovala svoje pyžamo... a chcela jej podarovať všetky svoje vecičky.
Lucy (4 roky) sa stala anjelom strážnym Facie a tiež sa snažila čo najlepšie uviesť novoprídenú  do života domu. Večer sa všetky dievčatá dali do kuchyne robiť službu s riadmi, najstaršia Princess umývala, Lucy oplachovala a Siata utierala... zatiaľ čo Sophe s tetou riadili jedáleň... teda len došli, už sa cítia ako vo svojom dome.
Thomas zas išiel so skupinou chlapcov, ktorí všetci boli šťastní, že majú nového spoločníka na dobrodružstvá.... dnešok bol preňho deň spoznávania miesta spolu s ujom Ricardom, ktorý s ním spravil túru po dome...
Sme v čase milosti kvôli prítomnosti nášho milovaného pátra Adriána... ktorý, dúfame, s nami ešte nejaký čas zostane... každý deň máme svätú omšu!!!
Okrem toho sa pripravujeme na veľký deň púte, ktorý ako métu bude mať naše sanktuárium Kráľovnej pokoja, kde sa zídu mnohí pútnici z celej Libérie, aby sa modlili a ďakovali Panne Márii za dar Pokoja. Už od tejto soboty sa pekná skupina mladých z rôznych farností aktivizuje v upratovaní a kosení trávy v celom areáli. Naši “mladí” susedia si zas vzali na starosť zhotoviť prístrešok nad schody sanktuária, strihajúc a nosiac na svojej hlave bambusové tyče dlhé takmer 5 metrov... a pekne ťažké!!!... a spolu s týmto všetkým máme ešte dar mať medzi nami Nickovu mamu, ktorá prežíva spolu s ním istý čas misionárskej skúsenosti a taktiež uchopila libérijsku kuchyňu.
Ďakujeme Bohu za všetko, čo môžeme prežívať a naučiť sa tu v africej zemi... a taktiež ďakujeme každej z vás za silu, ktorú nám dávate prostredníctvom vašej modlitby... nech Mária pokračuje vo vedení našich životov.
Máme vás veľmi radi Vaše libérijské sestry

vytlačiť stránku