Čaká nás jedno stretnutie, ktoré sa neskončí vianocami. Každý z nás má niečo, po čom v srdci túži, niečo skutočné, pekné, veľké. Ale aby sme sa mali dobre navonok, musíme si pýtať dary vo vnútri nás. To, čo robíme, nás niekedy sklame, pretože to neobjímame naším bytím, ale to tolerujeme ako niečo mimo nás, čo nám nepatrí a teda čo nás nesýti, nedáva radosť nášmu srdcu.
Dajme si pozor, aby aj dieťa Ježiš sa nestal len chvíľou mimo nás. Musí byť Niekým, kto nám dá odpovede vo vnútri nás, Niekým, kto nám dá silu robiť ozajstné rozhodnutia. Pozývam všetkých vás, aby ste nemysleli na negatívne veci, ktoré máme vo vnútri; usmejme sa pekne na Ježiša! Nechajme padnúť všetky tiene, nechajme, nech od nás odídu, vyberme si byť vo Svetle, žiť žiaru Svetla, ktorú prinášajú anjeli pri Jeho narodení.
A dar, ktorý by sme si mali pýtať od Ježiša, by mal byť hlavne to, aby nám bolo dobre s nami samými, aby sme boli v pokoji sami so sebou, entuziastickí s naším vlastným životom! Skúsme žiť všetko toto v Ježišovej prítomnosti: On príde na “zem” nášho života, aby nám dal zo Svojho života, aby dal seba samého do našich rúk. Ktovie, či budeme schopní ho prijať: chceme alebo nechceme mať s nami Ježiša?! Keď je On, je všetko! Predovšetkým zakúsime kvalitu života, radosť, lásku, pokoj, ktorý sme nikdy predtým nezažili.
Je to už dvetisíc rokov, čo sa opakuje tento príbeh a ešte stále sú ľudia, ktorí nechajú Ježiša predo dvermi ako žobráka... On je vonku, pred dverami nášho srdca, naozaj klope, pretože vie, že bez Neho urobíme len “dieru do vody”, máme stále horko v ústach, aj keď sa nám zdá, že sme vykonali dôležité veci: hlboký dialóg, pravé priateľstvo... po nejako čase sa všetko rozplynie! Trvajú krátko veci bez Ježiša.
Teda prvá vec: stretnúť Ježiša, otvor dvere a nechaj ho vstúpiť do nášho domu. A uvidíme, že všetky krásne a autentické veci, ktoré sa opierajú Oňho, sa stanú živou radosťou, živou nádejou, skutočným pokojom: skutočnou vianočnou radosťou.