V jedno ,ešte studené, júnové ráno sme vyrazili na toto pekne dobrodružstvo do Španielska, aby sme inaugurovali druhy „cenacolský“ dom. Cesta prebehla dobre, Maria a anjeli nás sprevádzali s ich ochranou. Večer sme dorazili do domu “Sagrado Corazón de Jesús“, „Najsvätejšie Srdce Ježišove“, prvý dom, ktorý sme otvorili v Španielsku, ktorý hostil početné rodiny, priateľov, kňazov a sestričky z rôznych miest a krajín. Spoločné s biskupom z Tarrassa Mons. Saiz Meneses sme oslavovali druhy rok života tohto domu, ktorý sa nachádza v starom farskom dome, obklopený zeleňou, mohli sme spoločne poďakovať za početné reštauračné prace zrealizovane v týchto dvoch rokoch.
V sobotu skoro ráno sme vyrazili smerom k novému domu, ktorý mal byť inaugurovaný v ten deň. Počasie bolo mračne a cesta dosť dlhá, dosť pršalo, ale na mieste kde bolo dom obloha bola jasná. Kvôli dažďu, terén bol mäkký a  v jednej zo zákrut sme zapadli s autobusom a tak sme posledný úsek cesty museli kráčať. Akonáhle sme dorazili na miesto, ocitli sme sa na starom panstve, obklopenom horami a veľkým lesom. So slnkom a zopár mrakmi, ale bez dažďa, arcibiskup Tarragony Mons. Jaume Pujol požehnal dom a slávil Svätú Omšu a ďakoval matke Elvíre, otcovi Stefanovi a početným osobám, ktoré podporili toto dielo s modlitbou a tiež , ktoré sa až do dne s starali o dom. Je to deň vďakyvzdania- povedal- pretože tento nový dom dá veľa slávy Bohu a spraví veľa dobra v celom Španielsku. Modlitba, práca a priateľstvo, s týmito tromi slovami komunita bola prozreteľnosťou pre tisícky osôb, ktoré prešli z temnoty do svetla. Chlapci, ktorý budú bývať v tomto dome prišli v deň Návštevy Panny Márie a dnes bol dom otvorený v deň ďalšieho Máriinho sviatku, Nepoškvrneného Srdca Márie. Preto dom bude nazvaný  "Nuestra Senora de Misericordia”; „ Panna Maria Milosrdenstva“. Arcibiskup komentoval evanjelium z dá, v ktorom Maria a Jozef stratili Ježiša: Nebola to ich chyba, ze ho stratili, pretože Ježíš im povedal, že hľadal svojho otca. Aj my ho často kráť stratíme z dohľadu... Tak čo potom mame robiť? Hľadať ho. Vrátiť sa, tak ako oni, na začiatok a znovu začať.                                                             Chlapci mate dnes možnosť prežiť Jozefovu a Máriinu skúsenosť: Znovu nájsť Ježiša! To je to čo všetci potrebujeme. Prajem vám, aby ste sa s nim stretli v tomto dome, aby ste mohli byt anjelmi strážnymi, ktorý prinášajú druhým radosť, porúčam vás svätému Jozefovi a Najsvätejšej Panne Márie. Nech vás žehná Pán.
Na zaver Svätej Omše taktiež don Stefano poďakoval: „Vďaka, povedal, lebo sa narodilo nove dieťa. Vďaka, nie len za nové dieťa, ale taktiež tomu kto ho dal na svet. Dnes je šťastné srdce matky Elvíry, pretože keď sa zrodí novy dom zrodí sa veľa života! Matka Elvíra nám raz povedala, že toto evanjelium o dieťati stratenom v chráme je pravdivé aj dnes. Koľko otcov stráca ich dospievajúce deti! Koľko dospievajúcich nenájde v ich domovoch to čo hľadajú. Dospievajúci Ježíš hľadá odpovede v Bohu, vo svojom otcovi, v chráme. Tento týždeň chlapci vyčistili dom veľmi dobre, mali toho dosť! Je to pekne, keď od nás život žiada obetovať niečo na viac, pretože v obete, aj keď nemáme všetko, môžeme byť šťastný. Je to radosť, že stvorenie ktoré nám Boh daruje, môžeme skrášliť s našou pracou a naším obetovaním časom. Prvá prozreteľnosť je Ježíš, potom vaša modlitba a nakoniec chlapci, ak by nebolo toto všetko neexistovali by všetky tieto domy. Prvý koho treba privítať v tomto dome je Ježíš. Iba ak prijmeme jeho bude život v dome.“
Po Svätej Omši, nám chlapci ponúkli chutný obed a popoludní niektorí mladi a ich rodiny podali svedectvo o ich vzkriesených životoch. A tak sme prežili dojemne a silne momenty, kde sme mohli vidieť premenu rodičov a detí, ktorá prebehla cez momenty utrpenia. Večer sme s rodičmi prežili peknú adoráciu, počas ktorej všetci ďakovali s dojatím v srdci.
Prežili sme dva dni, počas ktorých sme sa mohli rukami dotknúť dobrotivého Ježišovho srdca a srdca jeho Matky Márie, ktoré nás sprevádzali a objali. Rodičia sa vrátili späť domov naplnený nádejou, chlapci pokračujú v ich ceste a my sme sa vrátili do Talianska, obohatený vo viere tým , že sme mohli pozorovať aké zázraky robí Božie Milosrdenstvo v našich životoch.

vytlačiť stránku