|
Naše oblečenie je ešte plne červenej medžugorskej zeme, tak ako aj naše srdcia a duše.
Prozreteľnosť chcela, aby sa minulý týždeň, na tomto mieste požehnanom Pánom a Máriou, stretlo asi 90 dievčat, ktoré sú už dlhšie v komunit e, spolu s dievčatami ktoré si založili rodiny v komunite a s našimi sestrami „Misionárkami Zmŕtvychvstania“ , dievčatá, ktoré prišli z asi desiatych domov z celého sveta, aby sa zúčastnili na každoročnom stretnutí „Misionárok lásky“. Chlapci z medžugorskeho domu nám nechali ich dom a rozdelili sa po rôznych domoch v Chorvátsku, iba zopár ich zostalo k dispozícii nám a pútnikom.
Vyrazili sme autobusom v noci z 8 apríla, deň Zvestovania Panne Márie, ako sme pricestovali, zúčastnili sme sa spoločne na prvej svätej omši dona Stefana, ktorá začala našu púť, a v ktorej vyzval nás dievčaťa nechať sa viest Máriou. Tak ako Maria sa spýtala „Ako je to možné? Veď nepoznám muža“ zamýšľala sa nad tým čo sa je prihodilo, a taktiež každá jedna z nás sa mala zamyslieť a hľadať čo nám Boh chce povedať...a byť si iste, že je pri nás anjel, ktorý nám povie: „Neboj sa, našla si milosť u Boha.“ Na druhy deň ráno, sme všetci vystúpili na kopec Podbrdo, a pomodlili sme sa mieste prvého zjavenia Panny Márie vizionárom z Medžugorie. Tento moment sa opakoval skoro každý deň nášho pobytu, kde sme pokladali k nohám „Kráľovnej Pokoja“ naše starosti, túžby, radosti a zasväcovali sme jej každý náš deň.
Na dennom pláne boli aj katechézy otca Stefana a sväté omše, ktoré väčšinou slúžil don Ivan. Toto všetko sme sa snažili prežiť v atmosfére ticha a hlbokej modlitby.V katechezach don Stefano analyzoval niektoré ženské postavy Nového Zákona. Začali sme s tými, ktoré Ježíš uzdravili a zachránil, tie ktoré ho prijali vo svojich domovoch a tie ktoré boli dokonca svedkami jeho zmŕtvychvstania. Ženy často bez mena a bez známej tvare, a tak každé jedno dievča m ohlo v nich nájsť samu seba.
Don Ivan nám pomáhal v jeho kázňach vstúpiť do príbehov zo Skutkov apoštolov, a získal si naše srdcia jeho jednoduchým a priamom štýlom kázania božieho slova. Dve udalosti špeciálne poznačili tieto dni. V stredu 10. apríla ráno, pricestovala mama Elvíra spolu so skupinkou sestier. Dievčaťa ju privítali niekoľkými piesňami s gestami a spoločne, tak prežili momenty spontánnej radosti. Popoludní, po katechéze, na ktorej sa zúčastnila aj mama Elvíra, sme všetci spoločne vyrazili a pomodlili sme sa dva „chodiace“ ružence a pozastavili sme sa pri Modrom Kríži, na ďalšom mieste kde sa zjavila Panna Mária.
Druha udalosť ,ktorá sa nás hlboko dotkla, bola Krížová Cesta v piatok, na Križovaci, kopci vysokom približné 500 metrov na ktorom dominuje veľký biely kríž, ktorý dali postaviť obyvatelia Medžugorie, ako spomienku na 1900 rokov od smrti a zmŕtvychvstania Krista. Každé zastavenie bolo priradené jednému z dievčenský domov, ktorý napísal krátku meditáciu, a to spravilo z tejto Krížovej Cesty krásny a hlboký moment . Keď sme vystúpili na vrchol, pri poslednom zastavení v ktorom sme meditovali zmŕtvychvstanie Ježiša, nás don Stefano vyzval aby sme sa objali a jedna druhej povedali: „Si naozaj Zmŕtvychvstalá, aleluja!“. Bol to radostný a dojemný moment, po dňoch vnútorného objavovania a meditácie. Potom sme v procesii kráčali ku krížu, kde po krátkom momente modlitby, sme zapálili malý oheň a spálili sme naše listy ktoré sme v tých dňoch napísali: spievali sme a tancovali okolo ohňa, v ktorom sme spálili všetko to čo nás ťažilo z nasej minulosti, všetky naše utrpenia a všetky naše modlitby, ktoré sme chceli vyzdvihnúť k Pánu Bohu.
V piatok popoludní sme navštívili dievčatá z domu v Me džugorí, a tak sme ich mohli pozdravit a spoločne sa pomodliť. Nemohla samozrejme chýbať chutná desiata a potom sme vyrazili spolu s mamou Elvírou naspäť do nášho domu a modlili sme dva ružence „behom!“. Vozík mamy Elvíry išiel veľmi rýchlo a všetky dievčatá bežali za nim, je to novy štýl ruženca, ktorý mama Elvíra naučila naše sestry a nás všetkých ako znak radosti zo života! Pútnic,i ktorý videli tuto skupinku „bežcov“ sa na nás pozerali s údivom.
V sobotu sme prežili moment priateľstva a rozhovoru a rozdelene do malých skupiniek sme si spoločne vymenili naše pocity, emócie, utrpenia a radosti prežité počas týždňa. Večer naši chlapci pre nás všetky pripravili chutne pizze a nasledoval pozdrav pre mamu Elvíru. Potom sme sa zišli vo veľkom salóne, aby sme spoločné prežili posledný večer. Večer plný spevu, tancov a dobrej nálady. V nedeľu ráno don Stefano odslúžil svätú omšu, a potom s požehnaním Panny Márie sme vyrazili späť do našich domov. V autobuse sme sa zišli so sukňami špinavými od červenej medžugorskej zeme, unavené, po noci premodlenej pred Svätostánkom, s chodidlami zničenými z početných výstupov na Podbrdo, ale všetky sme boli viac v pokoji a so srdcom plným lásky ktorú sme dostali a sme pripravene ju darovať. Vďaka Maria a vďaka svätý Jozef za všetku prozreteľnosť, ktorú sme dostali v týchto dňoch!
Photo album...
 vytlačiť stránku
|
