V nedeľu 16. decembra 2012 sme oslávili Vianoce s rodinami chlapcov a dievčat z komunity v športovej hale v Cuneu. Počasie bolo priaznivé, boli sme obdarení krásnym slnečným dňom, ktoré uľahčilo príchod najmä tým z ďaleka.
Deň sa začal so spevom a tancom, za ktorým nasledovala modlitba svätého ruženca a eucharistická adorácia, počas ktorej don Stefano práve sa vrátiaci spolu s donom Ivanom z Argentíny, kde sa otvoril náš druhý dom – hovoril o význam obnovenia, prehlásenia, ohlasovania viery v tomto roku vyhlásenom Svätým Otcom, viery v Otca Stvoriteľa, v Syna, ktorý nás spasil a v Ducha Svätého, ktorý je Láska darujúca život.
Vo svojej homílii nám pripomenul, že Ježiš prišiel k ľudstvu, stal sa blízkym, prichádza teraz pre každého z nás. Božie srdce nás hľadá a robí všetko preto, aby sme mohli opäť nájsť radosť po páde do hriechu. Boh je zdrojom našej radosti. Vianoce sú časom spásy a časom radosti kedy Boh, ktorý sa stal človekom, porazil zlo, ktoré nás stále napáda a chce vziať našu radosť. „Neustále sa radujte“, hovorí svätý Pavol, pretože „Pán je blízko“ v každej životnej situácii. Keď nám Boh je nablízku neexistuje žiadny hriech, ktorý nemôže byť odpustený, neexistuje žiadne zúfalstvo, ktoré nemôže nájsť nádej. A ktorá je tá cesta, aby sme našli radosť v našich srdciach, keď ju nemáme? Odpovede nájdeme v slovách Jána Krstiteľa k mýtnikom, ktorí majú byť pokrstení: „Nenechajte sa vydierať, nepýtajte viac, než je nutné, buďte spokojní s vašou mzdou“. Radosť prichádza zo srdca, ktoré zdieľa svoje slabosti, svoje vlastné dary teda z poctivého a čistého srdca.
Po obede a čase vzájomného zdieľania medzi rodičmi a deťmi, sestry Misionárky vzkriesenia zatancovali balet na hudbu fatimského Ave Maria ako vďaku Prozreteľnosti, ktorá nám dovolila otvoriť dom, prvý v tejto zemi požehnanej prítomnosťou Panny Márie a očakávanej už niekoľko rokov. Nasledoval druhý balet s radostnými gestami s názvom „Sloboda“, ktorý roztancoval aj publikum.
Niektorí misionári sa nedávno vrátili do Talianska a vyrozprávali svoje svedectvo. Mama Patrízia už niekoľko rokov v misii v Peru, hovorila o význame odovzdávania kresťanských hodnôt deťom, ktoré prijímali, pretože tieto hodnoty zostávajú, aj keď deti budú adoptované a pôjdu žiť so svojimi novými rodinami. Irene a Fabrizio hovorili o prvých krokov misie v Libérii, kde sa skutočne naučili, že nie oni pomáhajú Afrike, ale naozaj sa majú veľa čo učiť od miestnych obyvateľov: bez ich pomoci by nikdy nezvládli prispôsobiť sa životu v krajine, miestu, podnebiu a boli veľmi dotknutí štedrosťou susedov pripravených ponúknuť to, čo mali: banány alebo trocha ryže ... aj napriek svojej chudobe.
Živé jasličky v podaní chlapcov a dievčat z rôznych domov boli v tomto roku obohatené jedným tancom v africkom štýle na melódiu „Do you believe?“, modlitbu Verím v Boha, ktorá sa spieva počas svätej omše v Afrike s jednou rukou na srdci a druhou rukou zdvihnutou akoby chceli povedať: „Áno, mám vieru v Boha, naozaj verím!“.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa zúčastnili na stretnutí najmä tým, ktorí prišli z ďaleka, príbuzní, priatelia, rodičia chlapcov a dievčat, deti. Prajeme všetkým veselé Vianoce a hlboké stretnutie s Ježišom, ktorý sa približuje dnes ku každému z nás!

Photo album...

vytlačiť stránku