|
Viera, to nie je čarovanie: «Verím, a preto ma Boh musí vypočuť.» Alebo: «Modlím sa, ale prečo Boh ešte neodpovedal na moje prosby?» Pozrime sa napríklad na vieru Márie, vieru pevnú, istú, silnú, ale koľko aj ona musela trpieť! Ako si asi vysvetľovala fakt, že vo chvíli, keď mala porodiť dieťa, všetky dvere ostávali zavreté? «Nemáme pre vás miesto!»
Určite aj ona zakúsila strach, úzkosť, pretože cítila pôrodné bolesti, ale nebolo nikoho, kto by ich prijal. Ona pritom vedela, že sa mal narodiť Boží Syn!
Keď pozerám na Máriu, uvedomím si, že viera je neraz veľmi skúšaná utrpením. Posilňuje sa zakaždým, keď prechádzame bolesťou, odmietnutím, odcudzením, keď nie sme uznaní alebo keď nie je rešpektované to málo, čo v hĺbke považujeme za naše právo. Avšak práve vo chvíľach kríža a utrpenia sa v nás rodí sila veriť, očakávať radosť prichádzajúcu po kríži, vtedy sa stávame zrelšími, vyrovnanejšími a vnímavejšími voči druhým ľuďom, vtedy v nás rastie schopnosť milovať. Nič na svete ťa nenaučí milovať tak ako utrpenie. Sú to chvíle, ktoré preveria tvoju vieru! Uisťujem vás, že ak prejdeme utrpením, nie sme detinskí ako predtým, neostaneme večnými „dospievajúcimi“, ale stávame sa viac kresťanmi, viac veriacimi ľuďmi, zrelšími a plnšími dôvery.
Viera zvíťazí! Musíme byť presvedčení o tom, že ak neprestávame veriť aj v situácii, ktorá nás zraňuje, ktorá nás skúša a obviňuje, prinesie veľa dobrého nám a celej našej rodine. To platí najmä vtedy, ak „nevylejeme“ svoju bolesť na druhých, nedovolíme, aby na naše vnútorné utrpenie doplatil niekto iný. Je naopak potrebné, aby sme sa začali s dôverou modliť, aby sme „zložili“ naše starosti a to, čo nás zraňuje, na Boha a dôverovali mu, pretože je naším Otcom. Som si istá, že Mária a Jozef, keď klopali na dvere hostincov, aby zistili, či by nebolo pre nich voľné miesto, sa neprestávali s dôverou modliť. Viera im dodávala istotu, že Pán ich neopustí, že nakoniec ich niekto prijme, že nejaké dvere sa predsa len otvoria.
Viera je Niekto v nás, kto je väčší ako naše sklamania a mocnejší ako akékoľvek zavreté dvere. Panna Mária nosila túto prítomnosť v sebe, vo svojom lone. Viera sa v nej stala telom, bol to život Dieťaťa, ktoré chránila a ktorým sa cítila byť chránená. Vieru si musíme chrániť, no zároveň je to viera, ktorá chráni nás!
Skúšaná viera je nesmiernym bohatstvom, nepremrhajme ho. Posilňujme našu vieru vo chvíľach malých utrpení, presvedčme sa na vlastnej skúsenosti, že Boh je s nami, neopúšťa nás, je verný svojim stvoreniam, ktoré k nemu volajú.
Ak máš ťažkosti a zatiaľ nedokážeš plne pochopiť ich zmysel, uchovávaj ich vo svojom srdci. Mária „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“. Ani ona nechápala hneď a zaraz všetko, ale prežívala chvíle neistoty a bolesti s dôverou a s presvedčením, že nebo sa raz otvorí a Boh zvíťazí.
|
|
vytlačiť stránku
