Ďakujeme Bohu za dar, že možeme začat tento "Rok viery" s naším milovaným pápežom. Pred piatimi rokmi nás Panna Maria povolala darovať otvorením bratstva – comunitného domu  veľmi blízko tohto svätého miesta. Spolu s Matkou Elvírou, my z Čenakola sme boli pozvaní sláviť svätù omšu, ktorú slúžil Benedikt XVI, začala sa 4. októbra pred bazilikou, kde je Svätý dom. Boli tam stovky kňazov, rehoľných sestričiek aj chlapci a diečvatá z komunity Čenakolo: všetci šťastní a vzrušení z toho, čo možu prežívat "s Petrom", akoby prežívali kus historie cirkvi. Päťdesiat rokov dozadu sa začal Druhý Vatikánsky koncil, čo je pràve 4. Oktobra, keď Blahoslavený Jan XXIII išiel do Loreta, do domu Matky Božej, aby odovzdal tento dôležitý moment Panne Márii. Náš Svätý Otec chcel predbehnút stopy svojho predchodcu, tým že vložil tento "Rok viery" do rúk Panny Márie, keď práve biskupi začali novú evanijelizáciu v Rime práve v týchto dňoch. Bolo veľmi dojemné keď pápež vstúpil na námestie baziliky a viac krát sa zastavil, aby vzal na ruky detičky. Požehnával ich a zdravil všetkých s úsmevom a radosťou. Naša Matka Elrvíra bola tak veľmi šťastná a dojatá, že keď Pápež prišiel, ona vyšla na jednu zo stoličiek, aby ho videla a pozdravila lepšie. V tomto geste sa videla všetka jej sloboda a jednoduchosť, ale aj hlboký cit, ktorý má  naša Matka pre Pápeža a ktorý vždy prenesie na všetky svoje deti. V kázni Benedikt XVI pripomenul, že je pravé Boh, ktorý oslobodzuje náš život, ktorý realizuje v plnosti, pretože len s ním sme schopní darovať sa, služiť, milovať, a dodal, že pri modlitbách k Márií by sme sa mali pýtať sami seba, či chceme aj my otvoriť naše srdcia Pánovi a povedať mu naše “áno” tak ako ho povedala Mária. Po omši sme pozdravili Svätého Otca s vyzdvinutím jeho mena a veľkým aplauzom a piesňou, vždy spievanou s veľkou radosťou, potom sme sa vratili do nášho komunitného  domu na obed. Všetci sme boli štastní pre tonto veľky dar byť na tejto špecialnej  svätej omši, bolo to privilégium, aj preto že námestie Loretskéj Baziliky nie je také veľke, a preto sme sa museli potlačit okolo nášho milovaného pápeža. Po obede nás čakal iný veľky dar: poobede Benedikt XVI odlietal helikoptérou do Rima, práve blízko nášho comunitného domu a tak sme ho išli všetci pozdraviť s veľkými farebnými rukami, stužkami a gitarami. Bolo tam mnoho ochrankárov, ktorí nás oddelovali od pápeža, ale Duch Svätý zlomil všetky bariere a dovolil Matke Elvíre prísť práve tam, kde mal prechádzať Svätý Otec. Ako náhle ho videla prichádzat, išla mu v sústret, podali si ruky a pozerali si dlho do očí, potom Matka ukázala na miesto, kde boli sústredené veselo hýbajúce sa farebné ruky, a povedala: Svätý Otec to sme my. Boli sme to práve všetci my, akoby sme hovorili s úsmevom, piesňami, radosťou, farbami, akoby manierou cenakolinakou: Svätý Otec, sme s ňou, máme ju veľmi radi, ďakujem za tento rok viery, my veríme v ňu a veríme v Ježiŝa Krista, veríme v cirkev, my veríme!! Keď pápež vstúpoval do helikoprtéry ešte raz nás pozdravil. Počas hýbania farebných rúk a radostného spievania, akoby sme mu hovorili naše dovidenia. V našich srdciach bolo jedno veľké- veľké: Ďakujeme Pápež Benedikt, je pekné že existujete! Photo album

vytlačiť stránku