| |
Každý človek túži počas svojho života po niečom veľkom, pravdivom, krásnom, čistom.
Aj v našich medziľudských vzťahoch naše srdce je smerované k vyhľadávaniu tejto veľkosti. To, čo každý z nás vyhľadáva je opravdivé priateľstvo, veľké priateľstvo. „Nie je dobré byť človeku samému“ (Gn 2,18):  sám Pán nás stvoril s túžbou po spoločenstve, po priateľstve medzi nami. On do nás vložil hlbokú túžbu konať dobro, porozumieť iným, vedieť milovať, odpúšťať, znovu začínať s radosťou, kráčať spoločne.
Pekný život, skutočný život sa realizuje v malých veciach. Naši chlapci sú naozaj šťastní práve preto, lebo odhalia, že sú dobrí v poslúchaní hlasu srdca v jednoduchých každodenných situáciách. Každý z nás dostal veľkolepý dar svedomia, ktoré nám hovorí pravdu, ktoré nám ukazuje cestu dobra ako cestu skutočného šťastia. A aj keď sme zlí môžme to napraviť, pretože aj tam nám svedomie hovorí, ako to urobiť: „Prosiť o odpustenie!“ Každý urobí chybu, je to prirodzené, ale nemôžme sa tváriť urazene, pestovať hnev, zlosť, pomstu. V odpustení darovanom a obsiahnutom srdcom sa rúcajú múry, ktoré zlo buduje medzi nami, aby nás rozdelilo.
Naša komunita je komunitou, v ktorej sa máme radi a uskutočňujeme to v zdieľaní našich slabostí, pretože každý z nás robí chyby a nikto z nás nesmie na ne ukazovať prstom. Keď prichádzame do Cenacola, nesieme zo sebou aj naše slabosti, nepozeráme na to, kto je lepší, kto je viac inteligentný, kto viac pracuje ... ale zdieľame so všetkými to, čo nás ponižuje, naše chyby, naše slabé stránky, naše neúspechy, naše kríže a necháme Boha, aby ich vyriešil, odpustil, zjednotil, vytvoriac z nás svoju rodinu.
Koľko zrád utrpeli naši mladí, koľko skrytých sĺz vyronili: a práve tam sa zrodil strach, ticho, samota, hanblivosť, uzavretosť. Všetko to sa nahromadilo ako „odpad“, ale tieto vnútorné ruiny môžu nájsť poriadok, život, silu, harmóniu. Aby sme urobili mladých potopených v smútku šťastnými je potrebné im pomôcť nájsť to, čo skutočne hľadajú: pokoj srdca, pravdu bez masiek, silu prežívať dobro, pokoru, vzájomnú trpezlivosť, naučiť odpúšťať ... jedným slovom: kresťanský život.
Naši mladí v komunite zažívajú denne, čo je to únava z práce, Božie Milosrdenstvo, láska, skutočné priateľstvo medzi nimi, rešpekt. Spoznali sa a pomohli sme im, jeden podal pomocnú ruku druhému podporujúc sa navzájom. Odhalili, že život nie je len smútok, ktorý prežívali včera; dnes sú vzkriesenými chlapcami schopnými darovať nezištne dobro, mladími, ktorí sa vzájomne napomínajú v pravde, ktorí prežívajú nepokoj, aby brat nepadol, bojujú za každú cenu, aby sa priateľ nevrátil do temnoty minulosti. Toto všetko je priateľstvo! A vďaka tejto ceste niekedy prežívanej bez rozmýšľania, sa znovuzrodí láska k životu. Učiac sa darovať vlastný život druhým. Boh im daruje obnovenú lásku k vlastnému životu. Mladí nás učia, že radosť, ktorú hľadáme, naše skutočné dobro, nie je to, čo nás vyvyšuje, čo nás povznáša, čo nás robí „veľkými“ v očiach sveta, ale je byť bratmi a sestrami na spoločnej ceste, lojálnymi priateľmi bez ambícií vystupovať, dôjsť kto vie kam, aby sme potom odhalili, že sme tam hore sami a smutní!
Ozajstné šťastie sa skladá z jednoduchý gest, malých, každodenných, z ktorých má srdce dobrý pocit a ktoré vytvárajú opravdivé spoločenstvo.
|
|
vytlačiť stránku
