Sviatok v Lille 10. výročie

Odkedy som bol preložený do Lille, stále som počul rozprávať o tejto veľkej udalosti: desiatom výročí domu Svätej Terezky od Dieťaťa Ježiša. Začali sme cítiť zvláštnu atmosféru pätnásť dní pred sviatkom s príchodom bratov a sestier z Talianska, ktorí nám prišli pomôcť.
Ich prítomnosť mi pomohla pochopiť, že sa pripravuje niečo dôležité a v dome bolo vnímať zvláštnu atmosféru.
Od tejto chvíle sa zmenil našich rytmus dní . Bol orientovaný na jediný cieľ: prípravu sviatku.
Mali sme dva týždne, aby sme všetko pripravili. Začiatok prác nebol najšťastnejší, prvý deň nám priniesol silnú búrku: vyskytlo sa viac ako jeden meter vody v komore, sklad a práčovňa boli zaplavené, skleníky zničené pre silný vietor, to všetko so sibírskymi teplotami. „Vitajte v našom dome!“, povedali sme s radosťou našim novým bratom! Uvedomili sme si, že meškáme vo všetkom, čo bolo potrebné pripraviť; veľa práce ukončiť  a chýbal materiál.
Muzikál „Márnotratný syn“ ostával ešte veľkou „neznámou“ a naháňal strach všetkým, zvlášť tance. Celú scénografiu bolo treba dokončiť.
Dva týždne, ktoré chýbali do sviatku boli pre nás  jednou veľkou výzvou ľudskou, pracovnou aj duchovnou. Ale všetci sme sa cítili motivovaní a predovšetkým zjednotení v raste a prekonávaní sa pri príprave tejto veľkej udalosti, istí si, že spoločná snaha zvíťazí nad všetkými ťažkosťami. Dievčatá pripravovali tance s tanečníkmi, chlapci pracovali do neskorých hodín a pomaly sa dom ozdobil do najkrajšieho odevu, aby bol pripravený na tak dlho očakávaný okamih.
Tri dni predtým sa k nám pridalo pár bratov z Lúrd a z Talianska spolu s donom Massimom, Francom a Bernadetou. Z mojej maličkej kuchyne prítomnosť päťdesiatich bratov v jedálni ma rozrušila. Potom mi niekto povedal, že Matka Elvíra bude s nami a táto správa mi dala veľmi veľké povzbudenie. Jej príchod spolu s donom Stefanom a diakonom Eugeniom daroval novú farbu sviatku, ktorý od tej chvíle sa už viac nepripravoval, ale začal sa prežívať.
Veľa vecí sa zmenilo na poslednú chvíľu, ako zvyčajne... tak prišla vytúžená nedeľa a obloha nám darovala krásne slnko, aj napriek sviežim teplotám typickým pre sever Francúzska. Čakali sme štyristo ľudí ale počet prítomných veľmi prekonal očakávania. Bežal som doprava a doľava, aby som prijal všetkých a hľadal to správne slovo pre každého hosťa. Prišli rodičia z Francúzska, zo Španielska, z Belgicka, z Holandska a z Talianska, bolo prítomných aj veľa ex. Ranná svätá omša bola celebrovaná viac ako desiatimi kňazmi, bola nádherná a cítil som sa akoby na „Sviatku života“.
Počas výmeny znaku pokoja som zažil silný moment s mojimi rodičmi a bol som dojatý; deň bol v znamení milosrdenstva a cítil som sa účastný úkonu odpustenia, ktorý mi predkladá Komunita. Cítil som sa slobodný od ťažoby a veľmi radostný a túžiaci prenášať moju radosť na druhých. Môžem povedať, že deň bol nádherný a bol som dotknutý mnohými úsmevmi, objatiami, gestami priateľstva a zmierenia.
Pozdravy s mojou rodinou boli dojímavé a plné prísľubov. Krása Komunity vyžarovala svetlo do tohto dňa a cítil som sa hrdý byť súčasťou tejto veľkej rodiny.
Aby sme pekne ukončili toto stretnutie, v utorok na nás čakala chvíľa, ktorá sa ma zvlášť dotkla: všetci bratia odišli a ostali sme iba desiati v dome spolu s Matkou Elvírou. Bol som veľmi dotknutý touto rodinnou atmosférou prežívanou v jednoduchosti. Nikdy mi Matka Elvíra nebola taká blízka. Nemohol som snívať o inom momente, aby sa naplnili tieto sviatočné dni. Znovu sa vydám svojou cestou s mnohými peknými spomienkami, ktoré budú opornými bodmi pre moje znovuzrodenie.
Guillaume

Zvládli sme to! Veľmi veľa zážitkov. Okúsil som ako podobenstvo o márnotratnom synovi vstúpilo každý deň viac do našej každodennosti ale predovšetkým do nášho srdca. Bolo dojímavé, keď prišlo zopár bratov z Talianska a z Lúrd, aby nám pomohli. V dome bolo cítiť sily navyše. Každým ďalším dňom ovocie nepohodlia a obety sa začínalo vidieť, boli sme takmer pripravení a očakávali sme, že aj Matka Elvíra príde medzi nás. Bol som netrpezlivý a keď prišla, prijali sme ju radostnou piesňou všetci zjednotení okolo nej.
Darovala nám mnoho úsmevov svojimi očami plnými života a v tejto chvíli som si povedal: „Som naozaj veľmi šťastný, že tu môžem byť.“
Teraz sme už boli skutočne všetci a mohlo sa naozaj začať sviatok. Don Massimo nám pomohol upraviť nejaké časti muzikálu a povzbudil nás vstúpiť hlbšie do svojich postáv ale predovšetkým prežívať muzikál hlbokým spôsobom, uvedomujúc si to, že prezentujeme Božie slovo. Bolo skutočné pekné vidieť snahu všetkých od toho, kto mal najmenšiu časť až k tej najväčšiej, toto je svetlo Komunity. Jeden z momentov muzikálu, ktorý ma najviac oslovil bola chvíľa zmierenia otca so synmi: vždy, keď opakovali túto scénu som prežíval intenzívne chvíle radosti vo svojom vnútri a predovšetkým objatie bratov ma rozplakalo, pretože v skutočnosti aj ja som dostal veľký dar odpustenia zo strany môjho brata. Všetko toto ma núti zamyslieť sa, že s pomocou modlitby a prítomnosti Ježiša v mojom srdci sa všetko môže stať skutočnosťou. Ďakujem Ježišu, pretože si mi bol blízko v týchto dňoch a umožnil si mi okúsiť moc tvojho milosrdenstva.
Frederic

vytlačiť stránku