To, čo každý z nás vyhľadáva je skutočné priateľstvo: pravda, čestnosť, láska. Samotný Pán nám vložil do srdca túžbu po spoločenstve, vzájomnom priateľstve. On do nás vložil túžbu po dobre, pochopení, schopnosti milovať, odpúšťať, znova začínať s radosťou. Pekný život, skutočný život sa realizuje v malých veciach. Naši chlapci sú šťastní práve preto, lebo odhalia, že sú dobrí. A každý z nás dostal veľkolepý dar svedomia, ktoré nám hovorí pravdu. Aj keď sme zlí, môžme sa polepšiť, svedomie nám napovie ako to urobiť: prosiť o odpustenie! Všetci sa zmýlime a to je normálne, ale nemôžme sa mračiť, prechovávať v sebe nenávisť, hnev, pomstu. V našej komunite sa máme radi a robíme to prostredníctvom našich slabostí, pretože všetci sa zmýlime a nikomu nie je dovolené „ukazovať prstom“. Keď prídeme do Cenacola, zložíme tu všetky svoje slabosti, nepozeráme sa na to, kto je lepší, kto je inteligentnejší, kto usilovnejšie pracuje, ... Zložíme tu to, čo nás ponižuje, naše chyby, naše slabosti, naše pády a necháme Boha, aby ich vyriešil, odpustil, zjednotil, vytvoril z nás Jeho rodinu. Koľko zrád pretrpeli naši mladí, koľko skrytých sĺz vyronili a práve tam sa zrodil strach, mlčanie, samota, hanblivosť. Aby sme ich urobili šťastnými stačí, aby mohli nájsť to, čo hľadali: pokoj, pravdu bez masiek, silu prežívať dobrotu, pokoru, vzájomnú trpezlivosť, schopnosť odpúšťať... jedným slovom: krešťanský život. Naši mladí v komunite zakúsili, čo to je namáhavá práca, Božie milosrdenstvo, láska, skutočné priateľstvo, vzájomný rešpekt. Spoznali sami seba, pomohli si navzájom, odhalili, že život nie je len to, čo prežívali predtým. Stretli chlapcov ako boli oni, ktorý ich mali radi bezpodmienečne, ktorí sa vzájomne napomínali, ktorí prežívali aj úzkosť a nepokoj, aby brat nepadol, bojovali zo všetkých síl, aby sa nevrátili do temnoty svojej minulosti. Toto všetko je priateľstvo! A bez neho, možno lepšie ani na to nemyslieť, by sa v nich nezrodila láska k životu: zaujímajúc sa o druhých Boh im daroval novú lásku k vlastnému životu. Naučme sa teda od nich, že naše skutočné dobro, naše šťastie nie je to, čo nás vychvaľuje, ale je to byť bratmi a sestrami, oddanými priateľmi, bez ambícií dôjsť ktovie kam, ale v hĺbke, sami! Šťastie sa rodí z jednoduchých, maličkých vecí, ktoré pohladia ľudské srdce.

Pekný život, skutočný život sa realizuje v malých veciach. Šťastie sa rodí z jednoduchých vecí

vytlačiť stránku