|
Misie sú v našom srdci, v živote každého veriaceho. Sú úsilím, pozvaním, naliehavosťou vpísanou do našej viery. „Beda nám, ak neevanjelizujeme“, vediac, že prvé slovo má náš prežívaný život.
Misie sú službou kresťanov ľudstvu, vykonávanou v nezištnej a nezaujatej konkrétnosti, v sprítomňovaní Ježiša všetkým tým, ktorí sa nachádzajú v rozpakoch, v utrpení, v chudobe, v nespravodlivosti.
Keď sme poslali prvých sedem mladých misionárov do Libérie, pozvala som ich dívať sa na všetko, čo odhalia očami detí, s nadšením. Potrebujeme sa nadchnúť! To znamená nepozerať sa na život očami plnými strachu, mysliac si: „Ktovie, čo sa mi teraz stane!, ale očami dôvery. Deti sú presne takéto: pozerajú sa na život s nádejou, s otvoreným srdcom.
Počas prvých dní v našej africkej misii, počas mnohých presúvaní sa peši z jedného miesta na druhé, prechádzajúc dedinami deti boli prvé, ktoré sa približovali k našim chlapcom, pozerali sa na nich, ukazovali na nich. Jeden sa dotýkal druhého a hovoril: „White man, white man!“, „Biely muž, biely muž!“. Potom sa niektorý osmelil, prekonal strach a prišiel sa ich dotknúť. Najprv sa dotýkali rúk a po niekoľkých dňoch si dávali „give me five“. Pozerali sa na tých „bielych mužov“ s úžasom. Je potrebné naučiť sa prijímať to, čo nám život prináša s úžasom a s radosťou odhaliť to, čo Boh pre náš pripravuje každý deň. Toto je viera, toto sú misie. Človek, ak verí, ak s úžasom prijíma život, dáva priestor dobrote vo svojom srdci. Ak je niekto dobrý, ukazuje Božiu tvár, či o tom vie alebo nie vychádza na povrch z jeho srdca Boží obraz. Dobrota je Božím semienkom uloženým v hĺbke nášho bytia. Dobrota sa dotýka sŕdc. Možeš byť aj nepriateľom alebo veľmi vzdialeným, ale ak máš dobré srdce, vidia to všetci. Mnohí v misiách sa pýtajú našich chlapcov: „Kto ste? Čo tu robíte? Koľko vám platia?“ Keď odpovedajú: „Nič“, nikto neverí! Neveria, že môžu existovať „bieli ľudia“, mladí, ktorí bez toho, aby boli kňazmi, idú do Afriky, do Južnej Ameriky, idú nezištne konať dobro, prežívať dobrotu srdca. Napriek tomu môžem vám dosvedčiť, že už mnoho rokov kontemplujem s úžasom tento zázrak. Vidím chlapcov a dievčatá, ktorí boli zničení navonok aj zvnútra, stávajúc sa dobrými, schopnými vykonávať gestá lásky, nezištne a bez záujmov darovať sa, milovať, slúžiť, pracovať, potiť sa a namáhať, odčiniť ich život, ktorý nebol dobrý ukazujúc, že keď človek stretne Boha vychádza z jeho srdca to najlepšie: dobrota.
Nech nás Pán vedie na tejto ceste a sprevádza každého z nás, pretože Boh túži, aby sme spoznali opravdivú radosť, aby sme prežívali pokojný a šťastný život, zverený Jemu. Túži po tom, aby sme sa naučili modliť a darovať sa, konať gestá štedrosti, zasadiť semienka nádeje v živote ľudí okolo nás, aby znovuvykvitol Boh, nádej, svetlo, aby všetci ľudia mohli byť spasení a mohli spoznať pravdu.
 vytlačiť stránku
|
