Marec

Pôstne obdobie je mimoriadny čas, ktorý nás vedie k srdcu kresťanskej viery, k momentu našej spásy: Veľkonočnému trojdniu, Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaniu. Pôstne obdobie okrem iného znamená ponoriť sa do bezhraničnej bolesti, ktorú prežil Ježiš, bolesti, ktorú s láskou prijal, a tým ju premenil na nástroj spásy pre celé ľudstvo. Je to akoby sa aj bolesť, ktorú ste prežili vy, váš smútok, vaša úzkosť... všetka nahromadila v Ježišovom živote. On sa rozhodol pohltiť našu bolesť, pretože jej chcel dať nový význam a silu, a táto bolesť sa premenila na lásku. Jeden z učeníkov ho zradil a predal, ostatní ušli a nechali ho samého. Už od prvého dňa svojho života bol prenasledovaný a rovnako aj počas svojho verejného života, stalo sa, že musel ujsť, pretože ho chceli kameňovať... často musel „prehltnúť“, mlčať a trpieť. Ježiš prijal všetku bolesť ľudstva, ktorá zostúpila na zem a ktorá ešte zostúpi, bude prítomná na zemi. Mali by sme vedieť odpovedať na túto lásku.
Pravá láska sa rodí z bolesti. Som si istá, že každý z nás sa viac modlil, viac hľadal lásku a život práve vtedy, keď bol v kríze, keď bol smutný, keď trpel. Zakaždým, keď trpíme v pravde, rastieme v láske. Ale za jednej podmienky: že nejdeme hneď hľadať „smetný kôš“, to znamená že okamžite, ako pocítime vo vnútri nejakú bolesť, v dôsledku výčitiek, poníženia, napomenutia... ideme ju „vysypať“ na niekoho iného. Kedy budeme môcť povedať, že vieme milovať? Vtedy, keď budeme schopní trpieť ako Ježiš. Bolesť, utrpenie, chvíle temnoty prídu na každého, ale pamätajme, že ak prekonáme túto ťažkosť, budeme slobodnejší, silnejší, a predovšetkým dobrotivejší. Pravá láska nie je to, že nás majú všetci radi, ale keď sa my rozhodneme milovať. Keď sa sťažujeme, je to akoby sme si pošpinili svedomie, a navyše sa oslabíme, stratíme výšku podobne ako klesajúce lietadlo. Keď niekto príde za tebou, aby sa sťažoval, mal by si mať dostatok odvahy a povedať mu: „Choď to povedať Ježišovi, ja nemôžem nič urobiť, môžem ťa iba obrať o sily“. Pretože často sami sebe nahovárame, že trpíme z toho alebo z iného dôvodu... nie! Trpíme, pretože okolo seba šírime zatrpknutosť a negatívnosť, pretože sme sa nedokázali zmieriť s určitou situáciou alebo výčitkou. U nás v Komunite, ako dobre viete, sa učíme pozerať zainteresovanej osobe priamo do očí, ale ešte predtým je potrebné tri dni sa modliť za tohto brata alebo sestru. Potom za týmto človekom ideme v inom duchu, s iným pokojom, s vedomím, že sme rovnako úbohí a omylní ako on! Keď sa za tohto brata alebo sestru modlíme, umožníme Bohu, aby sa ujal tejto situácie, a ak Boh prehovára k srdcu nášho brata, naučí sa oveľa viac ako vtedy, keď by sme mu my chceli všetko vysvetliť. Keď sa modlíme, hoci vnútorne trpíme, dôjde k zázraku, dôjde k prechodu od tvojho srdca k srdcu Ježišovmu a od Ježišovho srdca k srdcu tvojho brata alebo sestry.
Snažme sa prežiť toto Pôstne obdobie naplno, ako vzácny čas modlitby. Naučme sa hovoriť s Ježišom bez strachu a pravdivo, aj v bolesti, pretože iba takto nadobudneme väčšiu slobodu, ktorá sa stane nekonečným priestorom! Ak sa nemodlíme, ostane nám prázdno, a potom do tejto smutnej prázdnoty a temna upadneme. Modlitba, naopak, prináša pokoj, nasýtenie a plnosť, umožní nám žiť vo svetle a rozšíriť naše obzory, umožní nám stretnúť ukrižovaného a vzkrieseného Pána, ktorého naše srdce očakáva a hľadá vo všetkých úprimných radostiach života.
Všetkým vám prajem požehnané Pôstne obdobie!

vytlačiť stránku