Sviatok života v Alabame

Tohoročný americký "Sviatok života" sa konal v Alabame, kde sa vďaka priateľstvu a „radostnej nádeji“ otca biskupa Bakera nachádza jeden náš dom, pomenovaný „Naša pani radostnej nádeje“, situovaný v tesnej blízkosti Santuária „Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi“. Takto sme mohli stretnúť rodiny a mladých ľudí zo Spojených štátov, zdieľajúc s nimi „teplo“ Božej lásky, aj keď v skutočnosti počasie bolo neobyčajne chladné.

Ďakujeme vám predovšetkým za modlitby, ktoré nás sprevádzali počas týchto dní „milostí“, ktoré sa vyliali na mnohé rodiny a mladých američanov zídených v našom dome. Prvý deň stretnutia sme prežili v blízkosti „Santuária Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi“, ktoré v srdci Alabamy vybudovala Matka Angelika, pokorná klauzúrna sestra, ktorú Boh okrem iného povolal vytvoriť katolícky televízny kanál, EWTN, veľmi známy na celom americkom kontinente.
Blízkosť nášho domu k Santuáriu, kde neustále prebieha poklona Najsvätejšej sviatosti oltárnej, je duchovným požehnaním pre našich mladých a aj pre ich rodiny. Stretnutie sa konalo na veľkom otvorenom priestranstve vybavenom lavičkami pre prípadné skupiny pútnikov, tiež sa tam nachádza reprodukcia lurdskej jaskyne. Aj napriek chladnému počasiu v Alabame, americkí rodičia statočne vytrvali, dobre vybavení teplými topánkami a páperovými bundami. Matka Elvíra im hovorila o dôležitosti porozumieť svetlu, ktoré priniesol kríž prežitý v rodinách, ako skutočnému zmyslu života: nie veci urobia ľudské srdce šťastným! Prameň skutočnej radosti zo života je hlboko vo vnútri každého človeka. Rodičia, ktorí videli Matku Elvíru po prvýkrát boli prekvapení veľkou jednoduchosťou a radosťou, ktorú rozdávala prostredníctvom úsmevov a objatí. Ukončila slovami: „Usmievajte sa, úsmev je slnkom, aj keď vonku sneží!“ Krátko nato počas svätej omše otec Stefano pripomenul, ako nás kríž priviedol na cestu k Ukrižovanému, k Bohu. Od momentu premenenia sa skutočne zdalo, akoby začalo snežiť. Ľadový a mrazivý dážď hojne padal na všetkých, ale zázrakom bolo, že nikto sa ani len nepohol. Všetci ostali až do konca s veľkou vierou... a nekonečnou radosťou žiariacou z ich tvárí. Popoludní sme ukončili modlitbu bolestného ruženca prozreteľnostne pod veľkým krížom, ktorý ukazoval Ježišove rany, a otec Stefano využil situáciu na to, aby povedal niekoľko zamyslení o našich zraneniach. Naše vnútorné rany sú spôsobené mocou zla, ale musia sa stať otvorenými bránami pre prijatie Božieho milosrdenstva. Nasledovali momenty eucharistickej adorácie v krypte santuária, prežívané v hlbokom tichu, tichu ktoré hovorilo o plnosti Božej prítomnosti. Po slávnostej rozlúčke sme sa dohodli na stretnutí v sobotu ráno v dome Komunity. Pri rannom vstávaní bolo všetko v dome pokryté námrazou a na stoličkách bola vrstvička ľadu; ihneď sme začali pracovať, aby sme sa dobre pripravili na prijatie rodín. Vďaka Bohu nakoniec vyšlo slnko, ktoré znovu prinieslo šťastie a teplo do našich sŕdc. Prežili sme veľmi peknú svätú omšu, v ktorej otec Stefano vysvetlil rodičom slová svätého Pavla: „Naučil som sa žiť tak v nadbytku ako aj v chudobe“. Tak ako aj my v Komunite prežívame skúsenosť, že život má oveľa väčšiu hodnotu ako veci; veci sú darom, ale aj keď chýbajú to je tiež dar, aby sme mohli pochopiť, že život má oveľa väčšiu cenu a obetou, zriekaním sa posilňuje.
Aj my, tak ako svätý Pavol, v ťažkostiach zakúšame silu, ktorá nie je naša, ktorá reaguje za nás. S ním môžeme povedať: „Všetko môžem v Tom, ktorý mi dáva silu!“ Popoludní prebiehali úprimné a dojímavé svedectvá detí a rodičov, ktorí nemali strach rozpovedať pravdu o svojich životoch. Hneď ako zašlo slnko, začal sa náš muzikál „Z tmy do svetla“, v ktorom sme vyrozprávali rodičom a priateľom náš príbeh vzkriesenia. Krátko pred muzikálom sme videli pekné video, ktoré predstavilo zrodenie Komunity v Amerike a umožnilo aj tým, ktorí boli prítomní prvýkrát, spoznať ako sme sa dostali do Spojených štátov. Božia prozreteľnosť nám poslala aj otca biskupa Mons. Roberta Bakera, drahého priateľa Komunity, ktorý nesie „vinu“ za náš príchod na Floridu a teda aj sem do Alabamy. Mal nesmiernu radosť z prítomnosti Matky Elvíry medzi nami. Tance a svedectvá chlapcov a dievčat sa dotkli mnohých sŕdc rodičov a priateľov, ktorí sa vracali do svojich hotelov trochu vymrznutí ale s teplom živej nádeje v srdci. V nedeľu ráno sme spoločne slávili svätú omšu, ktorej predsedal otec biskup Baker, ktorý najprv posvätil dom. V homílii vyjadril svoju radosť z prítomnosti Cenacola vo svojej diecéze: vo svete falošných ilúzií je viditeľné a hmatateľné vzkriesenie mladých z Komunity a ich rodín živým prameňom radostnej nádeje pre všetkých! Na konci svätej omše Matka Elvíra potvrdila svoju radosť a svoj úžas z toho, čo Boh vykonal aj tu v Amerike, týmito slovami, ktoré dojali všetkých: „Stále nič nechápem, ale som šťastná, že môžem každodenne obnoviť Bohu svoje „áno“. Verím v Lásku, verím stále viac Bohu života a lásky!“. Otec Stefano sa v mene všetkých poďakoval otcovi biskupovi Bakerovi, pretože „mal odvahu dúfať“ a mnoho rokov prichádzal do Saluzza prosiť Komunitu o otvorenie domu na Floride. Jeho vtedajšia nádej sa dnes stala skutočnou nádejou pre mnohých mladých a ich rodiny. Popoludní po ruženci a korunke Božieho Milosrdenstva všetkých dojal záverečný pozdrav Albina, ktorý spomínal, že práve pred dvadsiatimi rokmi vstúpil do Komunity. Ďakoval Bohu, Matke Elvíre a Komunite za mnoho zázrakov uskutočnených v jeho živote od toho dňa a za mnohé dobrá, ktoré dostáva od svojej manželky Joyce, chlapcov a rodín. Posledné dojímavé objatia rodičov a detí, pamätné fotografie s Matkou Elvírou, slzy radosti a nezištnosti na tvárach mnohých urobili západ slnka na priezračnom nebi Alabamy oveľa krajším a žiarivejším. V týchto dňoch sa skutočne oslavoval život, skrze nezištnú obetu a službu mladých aj rodičov, ktorí behali, varili, usmievali sa, spievali, tancovali... šťastní zo svojho vlastného vzkriesenia. Život je krásny; áno, prežívaný s Bohom je skutočne krásny!

Fotoalbum...

vytlačiť stránku