|
Nádej pre mnohých mladých ľudí
 Pre nás, chlapcov z domu „Matka nádeje“ v Rakúsku, začal „Sviatok nádeje“ už dlho pred očakávaným septembrovým termínom – na túto veľkú udalosť sme sa pripravovali celé mesiace. Niekoľko týždňov pred Sviatkom sa k nám pridalo asi 20 chlapcov z montážnej skupiny, ktorých úlohou bolo pripraviť pódium a v poslednom týždni pribudlo ďalších 100 chlapcov a dievčat, ktorí účinkovali v predstavení. Pravdaže všetci potrebovali miesto na spanie a niečo na zjedenie. Okrem toho bolo treba zabezpečiť všetko potrebné po technickej stránke, oboznámiť verejnosť s udalosťou, pripraviť Svätú omšu s kardinálom Schönbornom, dekorácie, ... veľa drobných a veľkých vecí, vďaka ktorým bolo posledné obdobie veľmi vyťažujúce.
Vrchol príprav nastal, keď prišli prví chlapci z montážnej skupiny z Medžugoria s kamiónom scénografie pre prípravu pódia. Veľmi nás potešilo, že sme ich mohli prijať medzi nás a nadviazať nové priateľstvá. Deň po dni sa náš dom napĺňal chlapcami. Každé ráno odchádzali pracovať do kameňolomu v Sankt Margarethen, kde museli najskôr rozobrať pódium predchádzajúcej opery a následne zmontovať to naše, potom v posledných dňoch montážna skupina prespávala priamo na mieste a do nášho domu dorazil autobus a chlapcami a dievčatami z Medžugoria, ktorí účinkovali v predstavení. Aj mnohí z našich chlapcov dostali tento krásny dar, možnosť účinkovať v muzikály. Skúšky prebiehali každý deň a my sme pripravovali a dovážali jedlo priamo do kameňolomu. V našom dome prebiehali skúšky spevokolu a ostatné prípravy.
V piatok 24. septembra bol prvý deň sviatku – verejná generálna skúška. Najskôr sme sa spolu s divákmi pomodlili a urobili niekoľko svedectiev. Nasledujúci deň sa zmenilo počasie, no aj napriek nepretržitému dažďu sa veľa osôb rozhodlo obetovať a vytrvať, cítili sme silu ich priateľstva a tak boli oporou oni pre nás a my pre nich. Môžeme potvrdiť, že radosť pršala oveľa intenzívnejšie ako dážď! A Matka Elvíra na pódiu zvolala: „Ježiš je vzkriesený, je vzkriesený aj v daždi!“
Aj v nedeľu sa ukázala sila viery. Napriek zlej predpovedi počasia prišlo do kameňolomu veľa ľudí, aby sa zúčastnili na Sviatku nádeje. O tretej popoludní začínal program naplnený piesňami a svedectvami chlapcov. Potom prišiel náš drahý priateľ kardinál Schönborn (ktorý sa zúčastnil aj Sviatku života v Saluzzo) a nový biskup mesta Eisenstadt, ktorý bol vysvätený za biskupa iba o deň skôr. Svätú omšu slúžilo spolu 50 kňazov a Kardinál nás veľmi povzbudil keď povedal, že udalosti významné pre Cirkev sú neraz sprevádzané nevľúdnym počasím a preto nemáme strácať odvahu. V homílii hovoril Kardinál o Lazarovi pred našimi dverami a okrem iného povedal: „Otázkou nie je to, či sme zmenili spoločnosť, ale či sme videli Lazara ležiaceho pred našimi vlastnými dverami“. Ako príklad vzal Matku Elvíru a zdôraznil, aké je dôležité vedieť sa dotknúť srdca konkrétnych ľudí, tých, ktorí sú nám najbližšie.
Po Svätej omši začalo opäť pršať, ale všetci sa rozhodli ostať na predstavení,  dokonca aj kardinál: „Ak vy budete hrať, ja ostanem!“.
Aj tento krát sa stretnutie premenilo na sviatok nezlomnej viery a v ovzduší bolo cítiť atmosféru veľkej rodiny Cenacolo, aj preto, lebo mnoho ľudí docestovalo zďaleka: z Talianska, Nemecka, zo Slovenska a mnohých ďalších krajín.
Sme veľmi vďační za túto skúsenosť. Sme oveľa bohatší a posilnení vo viere, tak ako to výstižne vyjadril otec Stefano v pondelkovej svätej omši po Sviatku: „V čom je skutočná sila viery? Nie v tom, že vďaka modlitbe a viere sa všetko stane pre nás ľahkým, ale v tom, že vďaka modlitbe a viere sa všetko stáva možným!“ ĎAKUJEME!
 vytlačiť stránku
|
