To, že sa Komunita rozšírila aj mimo územia diecézy Saluzzo a za hranice Talianska podnietilo mnohých biskupov z rozmanitých krajín Európy a sveta, kde sú prítomné naše domy, aby nás povzbudili k začatiu cesty smerom k pápežskému uznania diela. Avšak až po účasti Matky Elvíry na biskupskej Synode o Eucharistii sme vycítili, že nadišiel čas s pokorou začať túto cestu a overiť si, či spĺňame potrebné podmienky pre uznanie Svätou stolicou, aby sme sa mohli stať Medzinárodným združením veriacich registrovaným na Pápežskej rade pre laikov. Po priaznivej odpovedi nášho diecézneho biskupa, ktorý plne podporil tento úmysel, sme podnikli prvé kroky. Nasledovalo obdobie vypracovania štatútov podľa získaných usmernení. Tento „čas práce“ bol zároveň „časom milosti“, pretože nám pomohol v pokoji usporiadať všetko to, čo Duch svätý vo svojej nekonečnej fantázii lásky stvoril počas týchto rokov. A tak 16. októbra 2009 prijala Matka Elvíra z rúk kardinála Stanisława Ryłku, prezidenta Pápežskej rady pre laikov, Dekrét o uznaní Komunity ako Medzinárodného združenia veriacich. Pápežská rada pre laikov nás oboznámila s tým, že je zaužívanou praxou, aby Dekrét niesol dátum významný pre Komunitu. Zvolili sme 16. júl 2009, sviatok Panny Márie Karmelskej, narodeniny Komunity. Je pekné vidieť v tomto všetkom nežnú ruku Panny Márie, ktorá nás vedie a sprevádza. Znamená to začať s novou silou, s novým svetlom, s novou príslušnosťou ktorá vyžaduje väčšiu zrelosť, zodpovednosť a úsilie, ale ktorá nám zároveň dáva preveľkú radosť! Ani dátum odovzdania dekrétu nebol vonkoncom programovaný, avšak vďaka prozreteľnosti pripadol na „špeciálny“ deň – 16. október je dňom, kedy „muž prichádzajúci zďaleka“, Ján Pavol II, bol zvolený za pápeža. Máme preto o jeden dôvod naviac, aby sme sa tešili. Naša Komunita sa zrodila, rástla a vyvíjala počas pontifikátu Jána Pavla II, a teraz na začiatku dvadsiateho šiesteho roku života je „uznaná“ a sleduje cestu dozrievania v Cirkvi pod vedením istej ruky svätého otca Benedikta XVI. Jednu ruku podávame Jánovi Pavlovi II, druhú Benediktovi XVI – držia nás za ruky a preto kráčame vpred s istotou!
|