(Ponúkame vám úplný text svedectva Matky Elvíry, ktoré predniesla 12. októbra 2005 na XV. Generálnom zhromaždení Synody o Eucharistii)
„Najdôstojnejší Svätý Otec,
ctihodní otcovia kardináli a biskupi, vy všetci prítomní,
som jednoduchá a úbohá rehoľná sestra. Nemám ani vzdelanie, ani kultúru na to, aby som sa zapojila do hlbokých debát týchto dní.
Ale s radosťou vám chcem povedať, že som svedkom toho, ako Boh dnes koná skrze Eucharistiu. Svätý Otec hovoril, že stretnutie s Bohom vždy vytvára novú dynamiku. Práve to sa udialo v mojom živote, keď som pred Eucharistiou začala vnímať hlbokú bolesť mnohých mladých ľudí na uliciach, počúvať výkrik ich samoty, ktorý zasahoval moje srdce. Obnovila som pred Ním svoje „áno“ a nechala sa viesť týmto „záchvevom“ viery k novému začiatku. Eucharistia ti umožní vstúpiť do srdca životného príbehu, ktorý sa odohráva v tvojom vnútri a okolo teba. Ježiš ma poslal medzi tých mladých, ktorí kráčajú otrhaní po našich námestiach, so zúfalstvom drogy v srdci, hladní a smädní po zmysle života, ktorý zatiaľ nenašli. Ktorú terapeutickú metódu či liek som im mohla ponúknuť? Žiadna tabletka nedaruje radosť zo života a pokoj v srdci! Z lásky a rešpektu, ktorý prechovávam voči nim, som ich v žiadnom prípade nechcela podviesť. Predložila som im to, čo mňa samotnú toľkokrát povzbudilo, darovalo mi novú dôveru a nádej: silu Božieho milosrdenstva a eucharistickej modlitby. Od počiatku komunitnej cesty ich bez strachu žiadam, aby si kľakli pred Chlebom života, ktorý je vďaka dobrote biskupov prítomný vo všetkých našich domoch. Som si istá, že On nesklame. Niekto z nich mi povie: „Som ateista, neverím, nerozumiem“. Ja im odpoviem, že Eucharistia sa nechápe hlavou, ale je skúsenosťou srdca. Ak sa v dôvere skloníš pred Ním a otvoríš Mu svoje srdce, cítiš, že jeho ľudskosť prítomná v premenenej hostii prebúdza tvoju skutočnú ľudskosť, že obraz Boží v tebe začína opäť žiariť. Potom sa s nimi stretnem po niekoľkých mesiacoch a oni sa mi zdôveria: „Cítim sa zmenený!“. A vtedy vidím nové svetlo v ich očiach. Toto je „eucharistický zázrak“, ktorý mám pred očami už toľko rokov.Zotrvávanie v adorácii pred touto tichou Prítomnosťou prebúdza a spôsobuje výkrik ich svedomia, osvetľuje ho v tom čo je dobré a zlé, sprevádza ich smerom k Božiemu milosrdenstvu vo sviatosti zmierenia, a nakoniec ich privádza späť aby sa nasýtili z Kristovho tela, ktoré dáva životnú silu ich ceste. Kristova pravda nám prináša pravú a plnú slobodu, tú slobodu, ktorú mladí hľadali kade-tade na uliciach sveta. Je pôsobivé vidieť, ako je vývoj Komunity zviazaný s Eucharistiou. Ona vytvára dynamiku nielen pre osobný život, ale aj pre život spoločenstva. Najprv sa niektorí mladí rozhodli zobúdzať k osobnej adorácii uprostred noci. Neskôr už každú sobotu v noci, ktorá pred vstupom do Komunity bola pre nich nocou vytrženia, drogy a temnoty, sa rozhodli pokľaknúť vo všetkých viac ako päťdesiatich domoch Komunity, v čase od druhej do tretej hodiny, aby sa modlili za tých mladých, ktorí hľadajú radosť vo falošných ponukách sveta. Potom nadišla chvíľa, keď sa rozhodli začať nepretržitú eucharistickú adoráciu. Toto spôsobilo skutočný prevrat v histórii Komunity. Do našich domov začali prúdiť mladí zo všetkých strán sveta, znásobil sa počet domov, otvorili sme misie v Latinskej Amerike pre deti z ulice, zrodili sa povolania misijných rodín, bratov a sestier zasvätených Bohu. Prepukla „revolúcia lásky“, o ktorej hovoril Svätý Otec v Kolíne. V jednoduchosti som vám chcela vyrozprávať kúsok nášho príbehu, aby som tak vyjadrila vďaku Pánovi, ktorý v Eucharistii zanechal v našich rukách ten najcennejší poklad sveta, najúčinnejší liek na rany srdca, najjasnejšie svetlo na uniknutie z temnoty zla. Mladí, s ktorými žijem dvadsaťdva rokov, sú pre mňa, rehoľníčku, autentickým svedectvom, že Eucharistia je naozaj živou prítomnosťou vzkrieseného Pána. V nej sa nielen sprítomňuje a obnovuje Jeho smrť a vzkriesenie, ale aj náš život je vzkriesený zo smrti spolu s Ním. Naozaj, ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením!
Ďakujem, že ste si ma vypočuli.“