Cirkevné uznanie

Po rokoch služby a misie, 30. mája 1998, počas významného sviatku Zoslania Ducha svätého, zatiaľ čo sa pápež Ján Pavol II v Ríme stretol s novými cirkevnými hnutiami a komunitami, vtedajší biskup našej diecézy Saluzzo, Mons. Diego Bona, uznal Komunitu Cenacolo ako “Súkromné združenie veriacich” a potvrdil naše stanovy na “ad experimentum” obdobie tri roky. V stanovách bola načrtnutá aj možnosť začať formáciu pre tých, ktorí sa rozhodnú žiť v Komunite podľa evanjeliových rád. Ukázalo sa, že táto intuícia bola prorocká. Niektorí chlapci a dievčatá požiadali v tých rokoch o možnosť nastúpiť na túto cestu, v štýle života Komunity. Jeden z cirkevných momentov, ktorý bol pre nás osobitne významný a naplnil nás nesmiernou radosťou, bola jubilejná púť Komunity do Ríma. Uskutočnila sa 16. februára 2000 a zúčastnil sa na nej aj náš biskup Mons. Diego Bona. Svätý Otec sa na nás obrátil slovami: “Srdečne pozdravujem početnú skupinu mladých ľudí z Komunity Cenacolo, pochádzajúcich z Talianska, Chorvátska a Francúzska, sprevádzanú biskupom Saluzzo Mons. Diegom Bona. "Drahí moji, pápež je s vami! Oceňuje vaše dielo a sprevádza vás svojou modlitbou. Nestrácajte odvahu             v ťažkostiach, nech je kríž vašou oporou. Od ukrižovaného a vzkrieseného Krista neprestajne čerpajte podnet k vytrvalosti na ceste, na ktorú ste sa podujali, aby ste takto boli svedkami nádeje v spoločnosti“. V januári 2001 bol vysvätený prvý kňaz Komunity (otec Stefano), ďalší nesmierny dar od Pána pre toto Jeho dielo.  V roku 2001 na sviatok Zoslania Ducha Svätého náš biskup obnovil cirkevné uznanie Komunity ako “Verejného združenia veriacich”. Toto uznanie definitívne potvrdil dňa 8. decembra 2005 súčasný biskup diecézy Saluzzo, Mons. Giuseppe Guerrini. Cirkev v nás spoznala Jeho dielo, a my máme radosť, privilégium a zodpovednosť milovať a slúžiť chudobným s múdrosťou a rozvážnosťou tejto Matky a Učiteľky.Ďalším prekvapením, ktoré svedčí o láske a nehe, ktoré má pre nás Cirkev, bolo menovanie Matky Elvíry za prísediacu na Synode o Eucharistii v októbri 2005 v Ríme. Pred pápežom Benediktom XVI, prítomnými biskupmi a kardinálmi Matka Elvíra svedčila o živom a trvalom zázraku, ku ktorému dochádza v našej Komunite vďaka eucharistickej adorácii. To, že sa Komunita rozšírila aj mimo územia diecézy Saluzzo a za hranice Talianska podnietilo mnohých biskupov z rozmanitých krajín Európy a sveta, kde sú prítomné naše domy, aby nás povzbudili k začatiu cesty smerom k pápežskému uznania diela. Avšak až po účasti Matky Elvíry na biskupskej Synode o Eucharistii sme vycítili, že nadišiel čas s pokorou začať túto cestu a overiť si, či spĺňame potrebné podmienky pre uznanie Svätou stolicou, aby sme sa mohli stať Medzinárodným združením veriacich registrovaným na Pápežskej rade pre laikov.Po priaznivej odpovedi nášho diecézneho biskupa, ktorý plne podporil tento úmysel, sme podnikli prvé kroky. Nasledovalo obdobie vypracovania štatútov podľa získaných usmernení. Tento „čas práce“ bol zároveň „časom milosti“, pretože nám pomohol v pokoji usporiadať všetko to, čo Duch svätý vo svojej nekonečnej fantázii lásky stvoril počas týchto rokov. A tak 16. októbra 2009 prijala Matka Elvíra z rúk kardinála Stanisława Ryłku, prezidenta Pápežskej rady pre laikov, Dekrét o uznaní Komunity ako Medzinárodného združenia veriacich. Pápežská rada pre laikov nás oboznámila s tým, že je zaužívanou praxou, aby Dekrét niesol dátum významný pre Komunitu. Zvolili sme 16. júl 2009, sviatok Panny Márie Karmelskej, narodeniny Komunity. Je pekné vidieť v tomto všetkom nežnú ruku Panny Márie, ktorá nás vedie a sprevádza. Znamená to začať s novou silou, s novým svetlom, s novou príslušnosťou ktorá vyžaduje väčšiu zrelosť, zodpovednosť a úsilie, ale ktorá nám zároveň dáva preveľkú radosť! Ani dátum odovzdania dekrétu nebol vonkoncom programovaný, avšak vďaka prozreteľnosti pripadol na „špeciálny“ deň – 16. október je dňom, kedy „muž prichádzajúci zďaleka“, Ján Pavol II, bol zvolený za pápeža. Máme preto o jeden dôvod naviac, aby sme sa tešili. Naša Komunita sa zrodila, rástla a vyvíjala počas pontifikátu Jána Pavla II, a teraz na začiatku dvadsiateho šiesteho roku života je „uznaná“ a sleduje cestu dozrievania v Cirkvi pod vedením istej ruky svätého otca Benedikta XVI. Jednu ruku podávame Jánovi Pavlovi II, druhú Benediktovi XVI – držia nás za ruky a preto kráčame vpred s istotou!

vytlačiť stránku