|
Kráľová pri Senci 2007
Slovensko – Chlapčenský dom „Svätí Cyril a Metod“
Roky očakávania „naplnené“ intenzívnou modlitbou a húževnatou trpezlivosťou pripravili príchod Komunity na Slovensko. Boli to roky, v ktorých mnohí slovenskí mladí a ich rodiny „prišli“ do Komunity do domov v Chorvátsku, Rakúsku a Taliansku. Očakávania mnohých boli konečne naplnené zrodením chlapčenského domu „Svätí Cyril a Metod“ v blízkosti mesta Senec, asi 30 kilometrov od Bratislavy.
 Stretnutie s Komunitou Cenacolo v Medžugorí zrodilo v srdci malej skupiny slovenských pútnikov túžbu po spoločenstve v ich krajine, aby mohli ponúknuť nádej mnohým mladým, ktorí potrebovali pomoc. S jednoduchosťou a s množstvom viery, tak ako všetky božie veci, sa zrodila modlitbová skupina, ktorá zoskupovala všetkých, ktorí verili v toto dielo. Po nejakom čase, spolu s veľkým priateľom Komunity – doktorom Ivanom Mendlom, chlapci a rodičia, ktorí už boli v Komunite, začali organizovať na ich území kolokviá pre vstup do Komunity. Skupina rodičov stále narastala spolu s mnohými slovenskými chlapcami a dievčatami, ktorí začali vstupovať do domov v Chorvátsku, Taliansku a Rakúsku. Mnoho ľudí, medzi ktorými boli aj kňazi a rehoľné sestry, boli zasiahnutí entuziazmom a vierou týchto rodičov a sa spojili v priateľstve s nimi, pomáhajúc množstvom duchovnej a materiálnej prozreteľnosti. Po celý čas v srdci mnohých stále viac narastala túžba po otvorení komunitného domu aj na Slovensku. Na konkrétne overenie tejto možnosti boli navštívené prvé miesta, ktoré však z rôznych dôvodov nevyhovovali. Ale slovenská skupina sa nevzdávala a s dôverou pokračovala v modlitbe, s istotou, že Pán musí odpovedať na toľké modlitby a obety vykonané za mladých tejto zeme. A tak sa aj stalo! Piateho novembra 2007, niekoľko dní po „Oslave nádeje“ v Rakúsku, sedem vybraných chlapcov spolu s donom Ivanom prišli na slovenskú zem, pripravení začať toto nové dobrodružstvo.
 Od prvého dňa sme cítili veľa priateľstva zo strany Cirkvi, osobitne cez priateľskú prítomnosť monsignora Františka Rábeka, ktorý nás prijal v „našom“ dome, a ktorý nás vždy podporoval, spolu s mnohými kňazmi - priateľmi. Dom bol pomenovaný po „apoštoloch slovanov“ - svätých Cyrilovi a Metodovi, ktorí priniesli do tejto krajiny kresťanstvo. Aj my sme jednou malou prítomnosťou, ktoré chce „priniesť“ nový život mnohým mladým Slovákom, strateným v tmách Hneď od začiatku sme „cítili“, že v tejto krajine máme pred sebou veľkú misiu, ktorá začala v jednoduchosti a konkrétnosti – vyhrnutím si rukávov pre mnohé práce, ktoré tento dom potreboval, aby bol obývateľným a pohostinným. V jednej izbe sme zriadili provizórnu kaplnku, kde sme umiestnili ikonu Madony, ktorá nás sprevádza až dodnes: Mária je Matka, ktorá vždy kráča s nami! Aj zvonku bolo treba vykonať mnoho prác: bolo treba vyčistiť celý terén, ktorý bol roky ponechaný sám na seba, pokrytý mnohou burinou a bodľačím. Ale najväčšia a najdôležitejšia výzva nesúvisela s vecami, ale s nami: a to naučiť sa žiť v skutočnom priateľstve vo vnútri našej skupiny. Veľa sme prosili Pána na tento úmysel a On, krok po kroku, otvoril naše srdcia, aby sme mohli medzi nami vytvoriť pekné, pravdivé a silné priateľstvá. Mohli sme zakúsiť, že Boh je dobrý Otec, ktorý sa stará o svoje deti: „Hľadajte najprv kráľovstvo božie a jeho spravodlivosť, a všetky tieto veci vám budú pridané“ (Mt 6,33). Pán skutočne splnil to, čo sľúbil, skrze hojnú duchovnú a materiálnu prozreteľnosť, ktorá bola prítomná hneď od začiatku. Priateľ biskup a „otec“ Mons. Rábek, hneď ako bola dokončená kaplnka, na našu veľkú radosť, umiestnil Ježiša v eucharistii do tabernákula. Veľa kňazov odpovedalo na našu prosbu a prišli slúžiť svätú omšu; mnohí z nich sa stali našimi skutočnými a drahými priateľmi, tak ako aj rôzne kongregácie rehoľných sestier prítomných na tomto území.
 Naši susedia nás prijali veľmi dobre a vytvorili sme s nimi prvé priateľstvá. Pomohli nám rozšíriť terén: dostali sme do daru kus pôdy v blízkosti nášho domu, ktorý sa stal záhradou. Na tejto pôde sme aj vybudovali maštaľ, kde máme zvieratá: kravy, prasatá, sliepky, kačky a zajace.
Naša veľká túžba, aby sme sa podelili o našu radosť s Mamou Elvírou, sa naplnila a nadišla dojemná chvíľa bohatá na milosti pre nás všetkých, pre rodičov a pre priateľov, ktorí ju prijali s veľkou a dojemnou vďačnosťou. Ďalší veľký krok v histórii domu bolo začatie kolokvií a skúšobných dní pre chlapcov, ktorí prosia o pomoc. Začali nás pozývať do okolitých miest na svedectvá spolu s prezentáciou malého muzikálu, ktorý rozpráva o tom, čo pre nás spravil Pán a toto umožnilo mnohým spoznať našu realitu. A takto do nášho „malého a starého“ domčeka prichádza stále viac mladých. Keď sme z našich postelí urobili už trojposchodové, pochopili sme, že nadišla chvíľa rozšíriť dom. S „rekonštrukčnými“ prácami sme začali tým, že každý utorok v noci sme si kľakli pred najsvätejšiu sviatosť oltárnu, prosiac Pána, aby nám pomohol vytvoriť priestor pre mnohé životy, ktoré potrebujú Jeho a nás. Bratia z blízkeho domu v Rakúsku nám veľmi pomohli s duchovnou a materiálnou prozreteľnosťou. Keď sme odkryli strechu domu, aby sme ju rozšírili, premiestnili sme sa na osem mesiacov pod jeden stan, až kým náš „dom – stavenisko“ sa nestal obývateľným. Počas tohto obdobia nám Prozreteľnosť umožnila prehĺbiť našu modlitbu tým, že sme sa učili písať ikony s pomocou jedného kňaza, ktorý sa nám dal k dispozícii naučiť nás to to umenie, ktoré je modlitbou. Už viac rokov pripravujeme v dome na Vianoce živý betlehem a toto je aj možnosťou stretnúť sa s našimi susedmi. Každý rok v lete oslavujeme slávnosť domu, vždy za prítomnosti nášho priateľa jeho Eminencie Mons. Stanislava Zvolenského, arcibiskupa Bratislavy, ktorý nás má veľmi rád. Pre našich rodičov organizujeme dvakrát do roka trojdňové stretnutie pod vedením našich kňazov: je to vždy dôležitá chvíľa spoznávania sa a rastu. Dnes, po piatich rokoch života, je dom plný mladých a mnohí pokračujú klopať na naše dvere.
Vďaka, Pane Ježišu, pretože si obnovil naše srdce, ktoré bolo mŕtve a smutné, tým, že si do nás vložil radosť z pravého života. Vďaka, Pane Ježišu, za tridsať chlapcov, ktorí dnes žijú v našom dome a za všetkých tých, ktorí boli v dome a zakúsili tvoju milosrdnú lásku.
Odovzdávame tebe, o Mária, Matka Cenacola, všetky naše domy a našu prítomnosť v slovenskej zemi, aby priniesla bohaté plody nového života.
|
Stampa questa pagina
