Martina

Volám sa Martina, mám dvadsať rokov a som zo Splitu v Chorvátsku. Som rada, že môžem svedčiť o tom, čo Boh skrze komunitu vykonal v mojom srdci a v mojej rodine. Pochádzam z veľkej rodiny ôsmich ľudí. Vždy som bola vychovávaná ku kresťanským hodnotám vďaka svojej matke, ktorá nás vždy učila skutočným hodnotám života. Ako každá rodina aj moja mala nejaké problémy, ale nemôžem viniť svojich rodičov za to, že som sa vydala na zlú cestu. Prežila som šťastné detstvo so svojimi bratmi, ale vo veku trinástich rokov som začala cítiť hlbokú osamelosť a veľa neporozumenia, keď priatelia zo školy si zo mňa uťahovali a odmietali ma. Stala som sa neistou a s mojimi rodičmi som sa nedokázala slobodne rozprávať o ničom, čo ma trápi a tak som sa snažila hľadať odpovede mimo domu vzďaľujúc sa od rodiny. Začala som sa schovávať, hovorila som toľko klamstiev, utekala som zo školy a dávala som si veľa „masiek“. Myslela som si, že budem prijatá priateľmi len ak budem pekná a keď budem mať odvahu robiť tie „kúsky“, ktoré sa ostatní báli vykonať. Medzitým som spoznala partiu, ktorá už brala drogy. Prvýkrát som sa zamilovala a snažila sa pomôcť tomu chlapcovi prestať s užívaním drog. Strávila som s ním veľa času a nikdy som nepocítila túžba robiť veci, ktoré on robil, až kým ma hlboko nezranil. Bolo to moje prvé veľké sklamanie, ktoré generovalo veľký smútok v mojom srdci a veľkú osamelosť. Za neúspech na zdravotníckej škole som dávala vinu všetkým: učiteľom, rodičom... Bola som neschopná vidieť svoju zodpovednosť, s nikým som si viac nerozumela. Cítila som sa dobre len na ulici s kamarátmi. Nachádzala som bezpečnosť v spoločnosti a v droge, ktorá sa stala mojou silou a pomocou prežiť zo dňa na deň. Nikto ma viac nezaujímal a ničila som sa každý deň viac a viac. Vo veku šestnástich rokov, kedy by som mala prežívať najkrajší čas života, nebolo nič, čo by som už nevyskúšala. Cítila som sa prázdnym a najsmutnejším človekom na svete. Moji rodičia prestali veriť mojim falošným sľubom a dostali sa do kontaktu s komunitou. Bolo im odporučené, aby ma oddelili od zlých „priateľov“, ktorí ma stále viac a viac dusili. Do Cenacola som vstúpila len preto, aby som bola preč od toho všetkého, aby som zmizla a zabudla na všetko, čo sa stalo so mnou až do tej chvíle. Spomínam si, že vždy počas prvých ťažkých nocí a často s hlbokými nočnými morami, keď som sa prebudila zúfalá, mala som pocit bezpečia, ktorý nemôžem vysvetliť slovami vidiac, že som bola v jednej izbe s ostatnými dievčatami. Tá istota, ktorú som cítila, mi pomohla uvedomiť si, že toto je miesto, ktoré by mohlo zmeniť môj život. Vždy som hovorila, že by som vyšla skoro, pretože vonku na mňa čaká môj chlapec, moji priatelia... ale keď mi dievčatá hovorili o kráse a dôstojnosti ženy, hovoriac mi, že sa môžem stať novým človekom, cítila som, že niečo v mojom srdci sa chcelo radikálne zmeniť. Uvedomila som si, že môj doterajší život nebol pravdivý, tak som sa rozhodla veriť v komunitu, dôverovať jej. Začiatok bol ťažký, rovnako ako pre všetkých nováčikov v komunite. Musela som sa naučiť všetko: ako upratovať, ako hovoriť, ako jesť, ako sa obliekať... Videla som sa ako dieťa, tak zničená a plne som si uvedomovala, že toto je moja posledná šanca zmeniťsa. Často som sa cítila neschopná robiť určité práce, ale videla som, že komunita verila, že to dokážem: konečne mi niekto veril! Pán ma uzdravoval cez sestry, ktoré mi boli nablízku. Aj do mojej vlastnej rodiny, ktorá toľko trpela, pretože moja závislosť na nej zanechala svoje hlboké rany, pomaly vstúpila viera a stala sa jej srdcom. Moji rodičia na každých kolokviách cítili podporu komunity a môj neveriaci otecko prostredníctvom skupiny rodičov sa začal modliť. Ich zmena bola pre mňa veľkým požehnaním. Hlboko v srdci cítim, že dnes chcem žiť! Táto túžba mi pomáha každý deň. Chcem sa stať dobrou ženou, kvalitnou, schopnou prekonať sebectvo, darovať sa ostatným a dať k dispozícii blížnym z darov, ktoré som dostala od Pána. Ďakujem môjmu „anjelovi strážnemu“ za trpezlivosť, ktorú so mnou mal. Zvláštne poďakovanie patrí Tebe, Pane Ježišu, ktorý si si ma vybral a daroval si mi tento nový spôsob života, ktorý ma robí šťastným!

Stampa questa pagina