Prišiel som zo Slovenska, volám sa Peter a niekoľko rokov som súčasťou Komunity Cenacolo. Vyrastal som v kresťanskej rodine, kde však byť kresťanom znamenalo len účasť na omši v nedeľu, málo som zažil okamih modlitby doma a o viere sa nikdy nediskutovalo. V rodine sa hľadelo na prosperitu, ktorá závisela predovšetkým na hmotných statkoch. Doma som bol považovaný za dobrého chlapca, ktorý má byť chránený a ktorému sa má dať všetko, čo môj starší brat a moja staršia sestra nemohli mať z dôvodu politickej situácie, ktorá bola vtedy na Slovensku. Takže už ako dieťa som sa naučil mať všetko, čo som chcel bez toho, aby som musel tvrdo pracovať: stačilo si pýtať. Tak som pýtal stále viac a viac, ale to „viac“, vytvorené len z materiálnych vecí nenapĺňalo moje srdce. Chýbala mi láska, láska, ktorá hovorí: „Mám ťa rád“, láska, ktorá je objatím alebo jednoducho materským pohladením, ktorého si spomínam, že som dostal málo. Veľakrát v rodine som zažil len krik a hádky. Dospievajúc som cítil, že moje srdce bolo prázdne a snažil som sa ho naplniť ostatnými vecami počínajúc peniazmi, ktoré som často ukradol doma a potom v dvanástich rokoch som objavil alkohol a drogu. V prvých mesiacoch sa mi zdalo, že je vo veľké dobrodružstvo, ale čoskoro sa toto dobrodružstvo stalo každodenným otroctvom. Bol som stratený v živote ilúzií a zúfalstva a nikto si to nevšimol. Musel som padnúť na dno, aby moji rodičia videli, že som bol až po uši v drogovej závislosti. Ale ihneď mi podali ruku a tak prostredníctvom dialógu, skúšok a sĺz, som prijal ich pomoc a vstúpil som do komunity. Tak vstup ako aj vytrvalosť na komunitnej ceste neboli ľahké. Dnes uznávam, že Boh mi dal silu, aby som zvládol tieto kroky dôležité pre môj život. Od prvých mesiacov komunity som cítil niečo „príliš krásne“ na tomto mieste. Bol som prekvapený z tak mnohých malých gest úprimného priateľstva a lásky, ktoré som dostával každý deň. Mnoho úsmevov, slov útechy, osobitnú pozornosť ... jednoducho lásku, ktorú niekto bez Boha, by mi nikdy nemohol dať. Už ako dieťa som počul o Bohu, spomenul som si na mnoho rád, ktoré boli zabudnuté a pocítil som silnú túžbu znovu začať veriť.
Začal som hľadať s vierou v modlitbe silu ísť ďalej a zrodili sa sa vo mne mnohé pekné túžby, ktoré som nosil vo svojom srdci už od detstva a stali sa tak cieľom, ktorý som nasledoval. Po niekoľkých rokoch cesty strávených v rôznych domoch komunity sa mi zdalo, že som v poriadku, pripravený ísť von, ale cítil som vo svojom srdci hlas, ktorý ma volá k niečomu viac! V tej chvíli som cítil pozvanie pre misie a dnes môžem dosvedčiť, že počúvnuť ten hlas bolo najlepšou voľbou môjho života!
V živote s našimi sestrami a misijnými rodinami v službe s deťmi, som musel siahnuť hlboko do koreňov môjho života a len tam som pochopil svoj príbeh, našiel silu poprosiť o odpustenie za všetky krivdy urobené mojej rodine a zmieriť sa z hĺbky srdca so svojimi rodičmi.
Dnes by som za nič nemenil život, ktorý prežívam: misie sú pre mňa veľký dar od Boha, v ktorom sa vidím vždy potrebný kráčať, učiť sa a zlepšovať. Ako dieťa som sa zúčastnil na aktivitách saleziánov pri kostole s veľkým obrazom Panny Márie Pomocnice kresťanov a dnes, po toľkých rokoch som sa ocitol v našej brazílskej misii, ktorá nesie práve jej meno „Panna Mária Pomocnica kresťanov“, v blízkosti Salvador Bahia. Pevne verím, že to bola práve ona, ktorá ma vzala za ruku od útleho veku, aby ma priviedla sem, kde som znovu objavil radosť zo života a služby životu!
|
Stampa questa pagina
