|
Dedko Aldo odišiel do nebeského domova dňa 28. marca, vo veku 87 rokov. „Pokojne zaspal v materskom náručí“ Boha medzi mladými, deťmi a rodinami z domu, v ktorom žil. Roky prežíté s nami boli bohaté na mnohé poučenia z „knihy“ jeho života, ktorý bol poznačený utrpením, prijatým a neseným s neochvejnou vierou a radosťou. Zverejníme jedno jeho svedectvo spred niekoľkých rokov s istotou, že „dedko“sa teraz neprejstajne prihovára v raji za nás.
Mal som tú smolu, že som sa narodil do veľkej rodiny. Od dvanástich mesiacov som mal túto chorobu a vždy som premýšľal: „Prečo mi Pán dal tento trest? Čo som urobil zle vo veku jedného roka?“ V minulosti všetci verili, že sme my chorí platili za hriechy našich predkov a premýšľal som: „Prečo? Musím ja zaplatiť za hriechy príbuzného, ktorý žil možno pred sto rokmi? Je to neuveriteľné,“ a nemal som pokoj. Potom, keď som mal osem rokov zomrela moja mama, keby ste len vedeli aká je to bolesť! Otec mal veľmi veľa dlhov, ocitol sa v biede a dal ma do ústavu, teda okrem nešťastia zo straty mojej matky, zažil som bolesť byť „zavretý“ v ústave. Keď som mal dvadsať rokov jeden priateľ mi daroval Bibliu a bol som vášnivý do jej čítania.  Čítal som evanjeliá a tam som si uvedomil, že Pán ma chcel z nejakého dôvodu a ja som ho stále hľadal. Môj ústav po vojne prijal veľa opustených a zdravotne postihnutých detí tak som musel robiť ich otca, matku, brata, sestru. Starostlivosťou o druhých som našiel svoju spásu, svoju radosť a dnes hovorím: „ Ďakujem, ďakujem Ježišu za tento kríž, pretože Boh mi dal tento veľký dar, nájsť radosť a pokoj v srdci,“ a ja dnes túto radosť a tento pokoj rozsievam okolo seba. Podľa lekárov som mal zomreť ako dieťa ale dnes mám 84 rokov plných života, radosti, pokoja, pretože sa dotýkam Pána hmatateľne každý deň a som z toho šťastný! Teraz už nemôžem viac chodiť, je pre mňa ťažké jesť, ale mám toľko „služobníkov“, ktorí mi pomáhajú, majú ma radi a rozmaznávajú ma ako dieťa. Bývam v dome Matky Elvíra s mladými ľuďmi a keby ste mohli vidieť, ako sa ku mne správajú, ako ku kráľovi! Vo svojom živote som nikdy neprežíval toľko šťastia a radosti.
My chorí reprezentujeme Ježiša a všetko to, čo vy urobíte pre nás, urobíte to pre Ježiša. Ani anjeli nemajú tú česť robiť to. Oni majú tú česť uctievať a chváliť Boha, ale nie slúžiť mu. A my chorí, trpiaci s Ním, koľko milostí môžeme vyprosiť v tomto živote pre nás a pre iných! Tí, ktorí chcú eutanáziu, akú škodu spôsobujú! Prečo v trpiacom človeku Otec vždy vidí Ježiša a to je dôvod, prečo Cirkev podporuje tento život navždy. Svet nám chce vziať ten najväčší dar, ktorý máme: slúžiť Ježišovi v utrpení. Nemôžem pochopiť, prečo veľa ľudí hovorí, že život je zlý, je smutný, je bremeno ... Ja to zopakujem a chcem to vykričať všetkým, že život je krásny, ale musíte vedieť ho žiť v nasledovaní Ježišových rád, ktorý je tak veľmi dobrý. Každý večer pri spytovaní svedomia vidím, aký som bol netrpezlivý v tento deň, koľko nepekných vecí ... prosím o odpustenie a hovorím: „Zajtra uvidíš, drahý Ježišu, neurobím to znova!“ A keď sa niečo pokazí, aký to hnev! Ale Ježiš je dobrý, pozerá na dobrú vôľu, teda nám znova pomôže. Ak sa budeš držať evanjelia a snažiť sa ho dať do praxe, pocítiš, že On je nám blízko, že nás miluje a vždy začína odznova. Keď som bol v Turíne každý rok ma vozili na stredné školy, aby som svedčil a mnoho dievčat sa ma spýtalo: „Ja som zdravá, pekná, mám rodinu, ktorá ma miluje a napriek tomu som vždy smutná. Ako to, že ty si vždy šťastný aj keď si starý?“ A ja som odpovedal, že sa snažím, nie vždy sa mi to darí, ale snažím sa plniť dobre Božiu vôľu. Hľa, dnes som odhalil svoju úlohu: roznášať okolo mňa pokoj a radosť Božiu. Ďakujem Pánovi za to, že mi dal túto skvelú príležitosť rozsievať pokoj a radosť a koľko veľa priateľov som za ten čas stretol! Boh nás stvoril z nejakého dôvodu, pre niečo veľké, On nás stvoril slobodných povedať „áno“. Ja, ktorý už nie som schopný sám jesť, aj keby ma požiadali, aby som odišiel odtiaľ až do Turína pešo som si istý, že by som to mohol dokázať s Ním. Keď vám to hovorím, že život je krásny, musíte tomu veriť. Keď prídem do neba, pretože som urobil len málo v tomto živote, pôjdem sa opýtať Panny Márie, až pokiaľ ju neunavím, aby všetci moji dobrodinci, tí, ktorí mi preukazovali dobro, ale aj tí, ktorí mi ublížili, nech ich Pán všetkých vezme do neba. A keď budú so mnou, najmä tieto dievčatá a títo chlapci, ktorí mi dnes slúžia, pôjdeme pred trón Boží a tam zatancujeme krásny tanec, nádherný tanec... a ja budem najlepší tanečník zo všetkých!
Prajem vám všetkým, aby ste boli radostí a plní pokoja ako ja. Ďakujem vám zo srdca!
|
Stampa questa pagina
