„Svetlo obklopilo moje srdce, hlas ku mne prehovoril: stretla som sa s Pánom!“
Volám sa Daniela a niekoľko rokov žijem v komunite s radosťou a vedomím, že život je vzácny dar, ktorý nemôžem premárniť. Vstúpila som do Cenacola na „skúsenosť“ štyridsať dní s domnienkou, že by mi mali stačiť na to, aby som sa zbavila nechuti zo života a aby mi vrátili úsmev, ktorý som stratila. Vďaka môjmu „anjelovi strážnemu“ (osoby, ktorá sa dobre o mňa starala) a dievčatám z domu, kde som vstúpila, som si hneď uvedomila, že som bola na tom zle a že som tak veľmi potrebovala ich priateľstvo, aby mi pomohlo veriť, že môj život má zmysel. Bolo mi veľmi tažko dôverovať sestrám, s ktorými som žila, pretože dnes priznávam,  že som bola veľmi zranená, ale neuvedomovala som si to. Myslela som si, že komunita je iba pre tých, ktorí mali v minulosti problémy s drogami, alkoholom, závislosťou na tabletkách... a bola som presvedčená o tom, že mi nemôžu rozumieť, pretože som bola iná, ale mýlila som sa. Keď sa mi konečne podarilo otvoriť v pravde vyrozprávajúc to, čo som nosila vo svojom vnútri, uvedomila som si, že všetci ľudia okolo mňa trpeli v živote a že každá z nich teraz kráča s odhodlaním žiť nový život.
V priezračnosti a jednoduchosti života komunity sa objavili spomienky, bolesti a rany z môjho detstva, keď som videla mojich rodičov hádať sa a byť ľahostajnými k sebe navzájom, keď som spala v izbe s mamou a môj otec sa vyspal na gauči, keď som sa pýtala sama seba, či som sa nenarodila náhodou, keď mŕtve ticho vládlo neustále v dome, keď sme boli všetci pohromade pri stole a slovo mala len televízia, keď môj otec sa správal k všetkým s ľahostajnosťou, keď niekedy „zdvihol ruky“ na moje sestry a môjho brata, keď ľudia z okolia na nás podivne pozerali, pretože sme boli taká „zlváštna“ rodina... To všetko utrpenie bolo vo mne akoby potlačené a vďaka priateľstvu dievčat, s ktorými som urobila svoje prvé kroky v modlitbe a v pravde o mojej minulosti som si uvedomila, že Ježiš ma chcel vyliečiť zo všetkých tých „negatívnych“ spomienok, ktoré mi často prichádzali na myseľ a ktoré ma stále provokovali a vzbudzovali vo mne nevôľu. Uvedomila som si, že pohŕdanie mojim otcom poznačilo aj môj vzťah k mužom. Nechala som ich platiť za jeho nedostatky rozsievajúc tak veľa zla okolo mňa. Aj som sa vydala, zahŕňajúc hnevom, ktorý som cítila vo vnútri, úbohého chlapca, ktorý s tým nemal nič spoločné a s ktorým sa potom všetko rozpadlo. Vybrala som si povrchnosť sveta a dnes som si uvedomila, že „droga“ nie je len požitie látky, ale aj všetko to, čo ovplyvňuje náš život a bráni nám v láske, čo je dominantné a nerobí nás slobodnými v srdci: vzhľad, móda, zvádzanie, prežívanie života mysliac si: „Keď som dobrá ja, budú dobrí aj ostatní“. Sebectvo, ktoré som prežívala, ma stále viac a viac robilo otrokom mojich potešení a smutnou od rána do večera; niekoľko úsmevov, ktoré boli falošné a zaujaté. Aj ja som si vybrala zlo, pretože všetky tieto moje „istoty“ mi nakoniec nestačili na to, aby som mala radosť vo svojom srdci, bola som osamelá a plná zlosti.
Dnes hovorím ďakujem zlyhaniu v mojom živote, pretože inak by som nikdy nebola schopná zažiť, spoznať a vychutnať si všetku skutočnú lásku, ktorú prežívam dnes. Nikdy by som si neuvedomila, že veľa vecí v mojom živote nefungovalo pre moju pýchu, nikdy by som nepochopila, že som musela odpustiť môjmu otcovi, aby som mohla mať pokoj v srdci. Je úžasné, ako mi táto cesta viery pomohla, aby som bola milosrdná k svojej minulosti, odpustila sama sebe a odpustila aj druhým. Teraz, keď si spomeniem na môjho otca, ktorý je už v nebi, sám v náručí Božieho milosrdenstva, ja viem, že sa usmieva spolu so mnou a som si istá, že keď ho znovu stretnem, ako to hovorí Matka Elvíra, objímem ho nadlho. Dnes uznávam, že koniec koncov mal odvahu byť taký, aký bol, chudobný hriešnik a ja som pochopila, že toto je to najlepšie dedičstvo, ktoré mi mohol zanechať, pretože aj ja teraz môžem milovať ukázajúc sa taká, aká som, úbohá s istotou, že Boh mi odpúšťa, miluje ma a uzdravuje ma.
Ďakujem komunite za to, že mi znovu darovala dôstojnosť ženy, ktorú som stratila, že mi dala tak veľa úprimnej lásky, za radosť slúžiť ostatným a možnosť zostať ešte tu s vami všetkými, ktorých tak veľmi potrebujem.
Ďakujem Ježišovi za dar mojej rodiny, ktorú milujem celým svojím srdcom. Vďaka Panne Márii za každú sestru, ktorá ma sprevádza, podporuje, miluje ma a znáša na tejto ceste. Ďakujem, môj Bože, pretože skutočne existuješ!
|
Stampa questa pagina
