Nedeľa 15.

Nedeľa - Homília arcibiskupa Giuseppe Guerriniho V úryvku z evanjelia, ktorý sme práve počuli bolo povedané: "Ježiš zavolal svojich dvanástich, začal ich posielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi." Všetko sa začalo tam. Samozrejme, potom bude nasledovaťposledné rozoslanie pred nanebovstúpením, bude to najmä skúsenosť Turíc, ale to všetko začína tam. Slávime sviatok života. Tieto kňazské vysviacky dona Michela a dona Eugenia, pretože dvanásti začali hlásať, oznamovať jedinečný zážitok, ktorí zažili, to stretnutie, ktoré poznačilo ich životy. Aj my sa dáme na túto cestu a prečítané Slovo Božie nám poskytuje prvky meditácie, ktoré by som chcel zhrnúť do piatich kľúčových slov. Prvé slovo je "viera". Základom musí byť silný zážitok. Počuli sme to v príbehu týchto dvoch bratov kandidátov kňazstva, ale je to trochu skúsenosť všetkých, bola to aj skúsenoť Amosa z čítania. "Mojím povolaním nie je prorok, nerobím to, aby som si zachránil život. Pán ma vzal a povolal ma, keď som strážil stádo. Pán mi povedal: choď a prorokuj môjmu ľudu Izraelu“.  Musí dôjsť k stretnutiu medzi realitou môjho života, teda mojich túžob, mojich potrieb, mojich pocitov a realitou Jeho života, Jeho Slova, Jeho Ducha. Stretnutie musí byť vnímané ako rozhodujúce, žiariace, liečivé. Poslanie dvanástich v tejto stati evanjelia nasleduje bezprostredne po tom, čo sme počuli minulú nedeľu, stránka chladného prijatia zo strany jeho príbuzných a spoluobčanov: "Ale odkiaľ má tieto veci?" Toto bol pre nich dôvodom k škandálu. Môžem v Ňom vidieť Spasiteľa, ale môžem tiež prejsť okolo bez najmenšieho zapojenia sa. Základom je teda skúsenosť viery: verím, súhlasím, som presvedčený. Je to skúsenosť základov kresťanského života, čo udržiava túto Komunitu Cenacolo. A vy, Michel a Eugenio, ste tu, pretože ste prežili túto skúsenosť a povedali ste: "Som tu, verím, som presvedčený a vkladám svoj život do služieb tejto viery, tejto skúsenosti". Druhé slovo. Je to svedectvo, ktoré nie je založené na sile prostriedkov, nie na organizačných schopnostiach, ale na sile oznámenia. "Nariadím im, aby si nič nevzali na cestu iba pútnickú palicu, ani chleba, ani tašku, ani peniaze do opaska". Ešte v minulú nedeľu v druhom čítaní sme počuli úrývok z listu svätého Pavla, ktorý dával hlbší dôvod týmto slovám: "Moja milosť je postačujúca".  Zvyšok nemá veľký význam, na ničom inom nezáleží. Hľa, preto táto viera prežívaná v chudobe, to znamená v triezvosti, vo svojej podstate. "Chudoba" znamená usilovať sa o to, čo je dôležité, čo zostáva, čo je podstatné, pretože je to On, kto lieči, je to On, kto otvára naše srdcia nádeji, je to On, kto otvára naše srdcia láske. A teda vaše povolanie ako aj povolanie celej Cirkvi, musí byť službou založenou na presvedčení, že to nie je naša iniciatíva, naša inteligencia, naše organizačná kapacita, na ktorej záleží, ale Jeho dar, sila Jeho Slova, sila viery. Táto viera v Pána má vždy význam pre celé spoločenstvo: "Pošlem ich po dvoch". Akoby povedať, že to nie je iniciatíva jednotlivca, ale je tam vždy rozmer spoločenstva, zdieľania, bratstva, pretože nie sme osamelí, nikdy nie sme sami. Tretím kľúčovým slovom je teda "komunita", čo pre nás znamená komunita Cirkvi, pretože to nie je len zhromaždené spoločenstvo okolo spoločne zdieľaných hodnôt, ktoré sa vzájomne podporujú, kráčajú spolu, čo je dôležité, ale to, čo nás definuje je byť povolaný Pánom, je Jeho prítomnosť medzi nami, je to skúsenosť zo stretnutia. My jej hovoríme "Cirkev", skúsenosť Cirkvi, spoločenstva vytvoreného Bohom. Obrad kňazskej vysviacky silne zdôrazňuje tento cirkevný rozmer. Don Michel a Don Eugenio budú slúžiť kresťanskému spoločenstvu, zjednotení s biskupom tejto Cirkvi v Saluzze ako aj k biskupom všetkých miestnych cirkví, v ktorých budú slúžiť službou Slova a sviatostí. Toto puto spoločenstva je tvorené z prekladania nití: niť viery, dostupnosti, chudoby, služby a poslušnosti. A práve toto spojenie nití musí byť základom vášho života. A toto všetko hovorím so štvrtým slovom, s ktorým sme sa stretli zvlásť v stati z listu svätého Pavla Efezanom. Je to krásne slovo z nášho kresťanského slovníka: slovo „milosť“. To všetko je nezištným darom a v hymne svätého Pavla s bohatstvom úchvatných snímok sa hovorí, že všetko je milosť, pretože všetko je súčasťou Božieho plánu. "V Kristovi sme boli požehnaní každým požehnaním, sme boli vybraní, predurčení", čo znamená predurčený, byť vždy jeho adoptívnymi synmi, podľa bohatstva jeho milosti. On ju vylial v hojnosti na nás vo všetkej múdrosti a inteligencii, aby priniesla ku Kristovi, jedinej hlave všetkých vecí. Toto je zmysel vášho povolania, zmysel Cirkvi, zmysel každého kresťanského života: predovšetkým privádzať náš život Kristovi Hlave, čo znamená nájsť v Ňom, v Kristovi Pánovi, zmysel života, plnosť našej slobody. Je to vzrušujúca vyhliadka, ktorá nie je len prianím, ale už máme zálohu prostredníctvom daru Ducha a milosti, ktorú sme už dostali pri krste, birmovaní, prvom svätom prijímaní a v ostatných sviatostiach. To je milosť, ktorú teraz Michel a Eugenio prijmete prostredníctvom vkladania rúk a modlitby. Čoskoro sa budem takto za vás modliť: "Vylej požehnanie Ducha Svätého a moci kňazskej milosti na týchto tvojich synov. Odovzdávame ich Tebe, Bože milosrdenstva, pretože môžu byť vysvätený a príjmi nevyčerpateľné bohatstvo Tvojho daru". Byť kňazom znamená predovšetkým toto: dar, milosť. Samozrejme, je to tiež úloha, služba, ministérium, ale predovšetkým je to milosť a iba v tomto pohľade sa môže vyhrať nad pokušením domýšľavosti, pýchy. Posledné slovo, ktoré chcem vyzdvihnúť je slogan tohto sviatku života: "Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov". Slovo "láska" je náročné slovo, dnes možno aj opotrebované používaním ale aj napriek tomu je centrom, je motorom všetkého. Zakaždým, keď slávime Eucharistiu zakúšame túto istotu: "Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás, toto je kalich mojej krvi, ktorá bola vyliata za vás a za všetkých. Toto robte na moju pamiatku". Michel a Eugenio, budete vyzvaní povedať, osláviť túto lásku, ktorá dáva všetko, aby ste boli svedkami priateľstva, "božskej nehy", o ktorej sme hovorili predtým, nežnosť, priateľstvo Boha, ktorý nás nenechá samých. Naša modlitba je, aby táto láska, ktorú budete sláviť v Eucharistii, ktorú budete ohlasovať, o ktorej budete svedčiť, poznačí celý váš život, urobí z vás ozajstnými služobníkmi Božej nežnosti.

Print this page