Piatok 13.

Homília Mons.Philippe Barbarin - piatok 13. júla 2012 Dnes nám Ježiš hovorí, aké sú ťažkosti našej misie. Naše svedectvo je nebezpečné: „Posielam vás ako ovce medzi vlkov“. Tu v Saluzze som počul niečo iné: vlci sa stávajú ovcami: to je veľká radosť! Je to neuveriteľné tajomstvo, ťažko ho pochopiť. „Kto je múdry pochopí tieto veci, kto je inteligentný tiež ich pochopí“. Je to pre nás príliš zložitá pravda, ale je skutočná, môžme ju tu vidieť a stáva sa pre nás zdrojom radosti. Včera som zažil veľkú radosť, keď som videl muzikál – „Ale to nie je predstavenie!“, povedal nám Marko: to je čisté evanjelium, Božie slovo od začiatku do konca.  Všetko sa začalo a skončilo so stromom života v pozemskom raji, stromom života, ktorý nám dáva dobré ovocie, ktorý nám dáva potravu Eucharistie, stromom, na ktorom bola vyliata krv, ktorá dáva svetu spásu, kríž Ježiša a strom večného života, vzkriesenie tela, našej veľkej nádeje. Na konci muzikálu don Stefano povedal, že budúci rok Svätý Otec zasvätí ako rok viery. Začínajúc 11. októbrom na päťdesiate výročia Druhého vatikánskeho koncilu, Svätý Otec vyhlási rok viery, vysvetlíme si modlitbu „Verím v Boha", prehĺbime ju, budeme pracovať na našej viere, pretože na viere sa musí vždy pracovať, nie je možné ju opakovať ako nejaký naučený vzorec, ktorý nemá viac život ani dušu. Viera musí byť živá, musí pochádzať z nášho srdca a ísť až k perám, aby sa dotkla uši ostatných. Pri príležitosti tohto krátkeho pobytu medzi vami počas Festivalu života, rád by som vám dal malý darček. „Verím v Boha“, hovoríme ho často naspamäť, recitujeme ho počas každej svätej omše v nedeľu, učíme ho deti, niekedy ho recitujeme z pamäti ako nejaké stroje, ale nevenujeme pozornosť slovám, ktoré vyslovujeme. Musíme sa prebudiť a byť citlivejší na modlitby, ktoré ovládame veľmi dobre a niekedy ich vyslovujeme automaticky, keď sa modlíme Zdravas Mária, Otče náš alebo Sláva Otcu. Musíme ich prebudiť v nás, aby sme povedali, že naša viera je festivalom života. Pokiaľ je radosť pre nás povedať Verím v Boha, potom sa budeme dotýkať sŕdc druhých. Ak by sme ho len recitovali naspamäť tak, ako ho poznáme, nedotkneme sa žiadneho srdca. Teda dar, ktorý vám chcem dať, je toto. Viete, že každá krajina má národnú hymna: existuje talianska národná hymna, zajtra je 14. júla a existuje francúzska národná hymna,  marsigliese... Chcel by som vám povedať toto: modlitba Verím v Boha je národná hymna našej viery, svätého národa, svätého Božieho ľudu. Verím v Boha sa perfektne hodí k tomuto sviatku, Festivalu života, pretože Verím je hymnus na život. Vypočujte si, čo hovorí: Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa všetkého, všetkého, všetkého... Celý život pochádza z jeho lásky. Pozrite sa na koniec Verím v Boha, na posledný riadok: „očakávam vzkriesenie tela a život večný“. Nie je len v Saluzze Festival života: Verím je festival života od začiatku až do konca a my máme istotu, že život vyhrá a bude triumfovať, aj keď sme s ním zle naložili. To je veľká milosť Cenacola, mnoho životov zničených drogou, zúfalstvom, konfliktami, aj Matka Elvíra mala intuíciu nazvať jej sestry „Misionárky zmŕtvychvstania“. To znamená, že život, ktorý nám dal Boh, náš Otec a náš Stvoriteľ, sa môže vždy znovuzrodiť, vzkriesiť, musí vždy triumfovať. Pozrite sa, čo hovorí Verím: ľudia plytvali zo všetkým,  teda „pre ľudí a pre našu spásu sa stal človekom“, prišiel v našom tele, život Boží, večný život prichádza do našej doby, do nášho sveta: veľká radosť Vianoc, ten život, ktorý urobil toľko dobrého pre svet, ale my naopak veľa času iba premárnime. Ježiš konal iba dobro, prečo sme mu my robili zle? Prečo sme ho  opľúvali, fackali, prečo sme ho korunovali tŕním, ukrižovali? Je to tajomstvo a obrovská nespravodlivosť, ale nič nezastaví lásku Boha, nášho Otca a nášho Stvoriteľa, od prvého riadku Verím v Boha až do konca: „Verím v Boha Stvoriteľa, môjho Otca, ktorý ma nikdy neopustí“. Aj keď poslal svojho Syna a my sme ho vydali na smrť na kríži, On nám bude aj naďalej dávať život ako dal život svojmu Synovi a skrze svojho vzkrieseného Syna aj nám. V muzikáli Verím, ktorý som včera večer videl a ktorý mnohí z vás uvidia zajtra, bola zdôraznená veta, ktorá je centrom a súhrnom celého evanjelia: „Ja som vzkriesenie a život“. Potom si uvedomíme, že viera je Hymnus na život. Keď sa Ježiš chystá vystúpiť do neba, apoštoli sú nepokojní: „Zostaň s nami, nemusíš odísť!“ Boja sa. „Nebojte sa, apoštoli, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“. Dnes je s nami a požívame Jeho telo, pozrite sa na všetkých tých, ktorí dnes prijali sviatosť odpustenia, lásku Boha, ktorý nás urobil novými. Celá modlitba Verím v Boha od prvej až po poslednú frázu padá akoby prúd milosti a to je dôvod, prečo hovorím, že je to hymnus na život. Všetko vyplýva z prvej vety, ale všetko je vysvetlené v poslednej vete: „Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku“. Zdroj na začiatku je svetlom, ktoré žiari na konci. Všetko, čo robíme dnes je osvetlené dňom, keď sa stretneme s Pánom tvárou v tvár v posledný deň nášho života. To je dôvod, prečo som veľmi rád, že sa môžem zúčastniť tohto Sviatku života v Saluzze. Nakoniec vám poviem slová, ktoré mám vo Verím najradšej a je to ten, kto pracuje v skrytosti každý deň vo vašom srdci. Už ste uhádli, o kom vám hovorím: „Verím v Ducha Svätého“; On je Pán, je perlou Verím v Boha, je centrom tejto modlitby. Viete, čo robí Duch Svätý? Dáva život. Duch Svätý robí dielo Božie v skrytosti a každý deň, každý deň vám dáva život. Chcem vám poďakovať a zaželať vám pekný Festival života a dobrý rok viery. A zakaždým, keď sa budete modliť modlitbu Verím v Boha až do konca vášho života, nech to bude hymnus na život a óda na radosť.

Stampa questa pagina