Volám sa Ilaria, mám 27 rokov a túžim vám porozprávať o radosti z nového života znovuodkrytého v komunite. Pochádzam z kresťanskej rodiny, kde vždy prevládalo ovzdušie lásky a jednoty, ale kde asi chýbala opravdivá modlitba. Od dievčatka som bola vždy veľmi citlivá a pre mnoho udalostí okolo mňa som trpela a cítila som sa bezmocná. Prečo toľko násilia, hnevu, chudoby, rozdelenia, samoty? Prečo Boh toto dovolí? Ak ma Boh stvoril, akú úlohu mám v živote? Uvedomovala som si, že som maličká a úbohá, aby som našla vhodné odpovede na veľké otázky a preto som mlčala a uzatvárala sa do seba. V období dospievania začínali byť doma problémy, pracovné aj rodinné, na ktoré ja aj môj brat sme reagovali rozličnými spôsobmi. Ja som sa stále viac uzatvárala a on začal žiť život bez pravidiel, bez poriadku, ktorý ho priviedol k droge. Dnes rozumiem, že určite Boh si použil túto poslednú situáciu, aby nás všetkých znovu priviedol do svojho domu prostredníctvom komunity Cenacolo. Do tejto chvíle sa naši rodičia snažili nájsť správne riešenie na jeho problémy bez úspechu, až dokiaľ nestretli Kristovu lásku. Bolo to stretnutie, ktoré zmenilo náš život a od tejto chvíle sa sústreďoval na modlitbu.
Aj napriek tomuto počiatočnému „omámeniu“, som ešte stále nebola schopná nechať všetko a ponoriť sa aj ja do náručia Boha Otca. Tak som išla ďalej, mala som mnoho aktivít, o ktorých som si myslela, že ma urobia šťastnou, ale v skutočnosti mi umožnili utiecť z reality a od mojich vnútorných rozpakov. V jednej chvíli som už nevládala žiť v týchto búrlivých rytmoch, ktoré som si sama nastavila, cítila som, že moje srdce sa stávalo vyprahnutejším stále viac a tak som poprosila o prijatie komunitu na skúsenosť, ... ktorá dnes trvá už sedem rokov. Začiatky boli veľmi ťažké a musela som priznať sama sebe, že vlastne ani neviem, kto som a ktorou cestou by som chcela ísť. Bolo to mierne znovuobjavenie a spoznanie samej seba cez modlitbu a silné priateľstvá, ktoré som vybudovala, bez ktorých by všetko bolo bezfarebné. S časom sa vo mne veľmi živo zrodila túžba darovať sa druhým a pochopila som, že len toto ma skutočne realizuje. A tak som vyjadrila svoju túžbu ísť na misie a po nejakom čase som odišla do Brazílie, kde som už takmer štyri roky. Najkrajšia a najintenzívnejšia skúsenosť, akú som kedy mala. Od prvého dňa som pochopila, že som konečne prišla na miesto, ktoré som stále hľadala a po ktorom som túžila. Deti mi otvorili dokorán nový svet, kde je láska na prvom mieste, kde sa odpúšťa a neustále sa znovu začína! Keď sa hrám, rozprávam a slúžim deťom, s ktorými žijem, cítim hlboký pokoj v srdci a blízkosť Ježiša, ktorý nás objíma a zohrieva nám srdce! Dnes môžem odpovedať na mnohé otázky, ktoré mi dávali od malička. Pochopila som, že život má hodnotu, ak je darovaný, ak je prežívaný pre druhých a že všetko to, čo si nechávame pre seba je záťaž, ktorá mi neumožňuje slobodne kráčať.
Ďakujem nekonečne Bohu, pretože stretnutie s komunitou znovuzrodilo našu rodinu. Ďakujem mojim rodičom, pretože ma vždy podporovali v mojich rozhodnutiach. Veľké ďakujem zo srdca všetkým priateľom s veľkým „P“, ktorých som stretla počas týchto rokov a ktorý ma vždy „prinavrátili“ k jedinečnému Priateľovi, ktorý nikdy nesklame: Ježišovi. Znovunájdenie Jeho urobila šťastnou mňa. Radostnú cestu všetkým prajem!
|
Stampa questa pagina
