Cinzia a Marco

„Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.“ (1Pt 2,9) Voláme sa Cinzia a Marco a spolu s našimi štyrmi deťmi sme jednou z rodín, ktoré žijú v Komunite. Obaja sme prešli našou vlastnou komunitnou cestou. Počas tých rokov sme sa poznali „z videnia“. Potom sme sa stretli na misii v Brazílii. Marco staval domy pre deti z ulice, Cinzia sa starala o tých, ktorých misie už prijali. Na začiatku sme nepociťovali veľkú vzájomnú sympatiu. Na prvý pohľad sme sa zdali byť ľuďmi charakterovo veľmi rozdielnymi. Avšak každodenný život v rovnakom dome, zdieľanie radostí a bolestí, ktoré misie denno-denne prinášali, nám umožnili objaviť mnohé spoločné veci, osobitne skutočnosť, že obaja sme v osobnej modlitbe žiadali dar zamilovať sa do niekoho, kto by chcel ostať v Komunite na celý život. Jedného dňa počas priateľského rozhovoru sme o tom v jednoduchosti hovorili a odvtedy sa niečo zmenilo. Pozerali sme na seba a pýtali sa: „Nebude to náhodou on, ona?“ Život pokojne pokračoval ďalej. Marco sa vrátil do Talianska, Cinzia ostala v Brazílii. Začala sa „transoceánska“ korešpondencia. V tých časoch sme zotrvávali v modlitbe a našu budúcnosť sme s dôverou zverili Pánovi, Márii a Matke Elvíre. Nakoniec sme sa opäť stretli a zosobášili, dnes sme tu s našimi deťmi – volajú sa Daniele, Francesco, Aurora a Chiara. Ostávame pevne presvedčení, že Komunita je tým správnym miestom, kde sa náš život naplno realizuje. Podstatou je skutočnosť, že každý z nás sa rozhodol pre Komunitu samostatne, už pred manželstvom. Rodinný život v Komunite prináša mnoho obety, zriekania sa, zmien a nijaká ľudská láska by nemohla dať dostatok sily tomu všetkému čeliť. Krása Komunity spočíva v tom, že ti nikdy nedovolí zastaviť sa. Dosiahneš jeden cieľ, ale okamžite vidíš nový horizont. A tak cesta nikdy nekončí. Vo svojom vnútri objavíš vesmír v nepretržitom vývoji. To isté platí aj pre osoby v tvojej blízkosti: chlapcov, dievčatá, deti. Spolu s nimi prekonávame ťažkosti, aby opäť našli radosť zo života, delíme sa o vlastnú skúsenosť, a tým prebúdzame nádej, vychutnávame si jednoduchosť tohto života spolu s deťmi, ktoré nám daroval Pán, aby sme uviedli do praxe kresťanský ideál, ktorý tu „dýchame“ každý deň... Toto všetko sú dary od Pána, ktoré nám dáva okúsiť práve tu, kde Jeho srdce prekypuje milosrdenstvom a všetko premieňa na dobro. Toto nás utešuje a dáva nám istotu, že aj naše deti budú môcť zapustiť korene do dobrej zeme. Sme vďační Bohu, pretože vypočul naše modlitby a zrealizoval v našich životoch oveľa viac ako to, v čo sme si my trúfali dúfať. (z časopisu Vzkriesenie – september 2007)

Stampa questa pagina