Ahoj všetkým, sme Julita a Pawel a už niekoľko rokov žijeme ako rodina v Komunite Cenacolo, kde sme opäť našli a spoznali samých seba. Spoznali sme Komunitu ako mladí manželia, vo chvíli, keď sme si uvedomili, že naše manželstvo sa rozpadávalo. Ničila nás tragédia drogovej závislosti, ktorú sme iba s našimi ľudskými silami a ľudskou láskou nedokázali prekonať. Môj manžel sa prepadával do závislosti na drogách a ja do opustenosti a zúfalstva, pretože som cítila vlastnú bezmocnosť. 
Všetko to, čo nám Komunita a Matka Elvíra navrhovali, aby nám pomohli, sa nám spočiatku zdalo ťažké a absurdné. Len veľmi ťažko sme na nejakú dobu prijali rozdelenie našej rodiny, každý z nás prežíval komunitnú cestu v odlišnom dome. Dnes sme si istí, že to obdobie rozdelenia bol jediný spôsob, aby sme sa mohli naozaj dobre spoznať. Počas obdobia, kedy sme neboli spolu, sa striedali ťažké momenty s pokojnými chvíľami, a oboje nám pomáhali uvedomiť si, čo v nás samých nebolo dobré a bolo treba zmeniť, a že sme potrebovali Boha a jeho silu, aby sme to dokázali. To všetko s nami prežíval náš syn Ariel. Aj keď mal ešte málo rokov, pri pohľade na neho sme si uvedomovali, ako veľmi trpel, ako veľmi potreboval mamu a otca, ktorí sa milujú a odpúšťajú si. To nás neustále nútilo napredovať, zápasiť a rásť, veriť, že je možné byť opäť jednotnou rodinou. Komunita nás neprestajne nabádala a žiadala od nás veci, na ktoré by sme sami od seba nikdy nenabrali odvahu, pretože sme boli ešte príliš krehkí. Matka Elvíra ako prvá nám preukázala veľkú dôveru a očakávala od nás, že budeme schopní stať sa novým mužom a novou ženou, znovuzrodenou rodinou. Objavili sme, kto naozaj sme a opäť sme našli vzájomnú lásku, akú sme si nevedeli už ani len predstaviť. Každý deň ďakujeme Pánovi, že si nás vyvolil, aby sme prešli touto cestou v Komunite. V našom vzťahu sme vytvorili priestor pre Boha a to nás zachránilo, a aj naďalej nám pomáha žiť dobre každý deň.
Komunita a osoby, s ktorými žijeme, nás stále učia niečo nové a cenné pre náš život, čo nás zároveň veľmi zjednocuje ako rodinu. Aj naše deti vyrastajú v pokojnom, zdravom prostredí a už dnes vidíme plody, ktoré tento život prináša. Dnes si oveľa viac vážime drobné veci každodenného života, pretože tie sú najvýznamnejšie a najdôležitejšie pre nás, pre život našich detí a pre ich budúcnosť.
Tento spôsob života nám umožňuje byť stále otvorenejší voči druhým ľuďom a ich potrebám, čo znamená byť menej sebeckí a viac otvorení a vnímaví na život okolo nás. Vidíme, ako nás to zjednocuje, znásobuje lásku v rodine, ale aj v tých, čo žijú s nami. Sme stále „na ceste“, musíme aj naďalej zápasiť s našimi slabosťami, ale zároveň nás napĺňa a rastie radosť, ktorá je našou silou v každodenných životných zápasoch, je veľkým a vzácnym Božím darom. Ďakujeme.
|
Stampa questa pagina
