Chceli by sme sa poďakovať Bohu Otcovi za dar rodiny. Voláme sa Gabriele a Mariagrazia a žijeme ako rodina v Komunite Cenacolo, v dome v Chiusa Pesio. Je to dom, kde spoločne žijú dievčatá, chlapci a deti. Aj my sme kedysi vstúpili do Komunity kvôli problémom s drogami. Boli sme mladí, a obaja pochádzame z rodín, ktoré sa modlievali, ale problémy s drogami prišli aj napriek tomu. Vďaka Bohu do .jpg) našich životov vstúpila Komunita.
Jedného dňa, po peknom kúsku cesty v Komunite, sme sa spoznali a zasnúbili. Pekná vec, na ktorú si vždy spomíname a o ktorej hovoríme našim deťom, je to, ako si ma Gabriele všimol medzi mnohými dievčatami: po tom, ako ma nejaký čas pozoroval – či rada slúžim, či umývam riady, teda v mnohých drobných veciach života – išiel za Matkou Elvírou a povedal jej, že by sa chcel so mnou „spriateliť“. Až keď Matka Elvíra povedala „áno“, prišiel za mnou a vyjavil svoje city. Takmer po roku nás Komunita presunula do zmiešaného domu, aby sme spoločne prežili čas zasnúbenia. Myslím, že toto obdobie bolo krásne, bohaté a čisté, asi ako za čias mojej prababky. Čas, ktorý sme spolu trávili, bol naplnený modlitbou, rozhovorom a prácou. Pravdaže, túžili sme jeden po druhom, ale odmietli sme predmanželské súžitie, pretože bez sviatosti manželstva by to bol iba sex, iba telesný zážitok. Všetky tieto hodnoty a ponaučenia nám odovzdala Matka Elvíra a my dúfame, že jedného dňa budú podľa nich žiť aj naše deti. Cítime, že nám šťastie prialo a najmä, že sme povolaní. Žijeme obdobie bohaté na radosť, pretože 9. januára sa narodila Glória, naše štvrté dieťa – je vždy nádherné prežívať očakávanie a veľký zázrak, ktorým je „život“, nie sme to my, kto o ňom rozhodujeme. Vďaka Matke Elvíre sa toho veľa učíme o výchove detí, ale najmä sa každý deň učíme, že my rodičia ako prví sa musíme vychovávať. Je krásne žiť v prostredí, kde ako najvyššia hodnota je modlitba, či už v našej rodine alebo spolu s ostatnými. Žiť s dôverou v Božiu prozreteľnosť je veľká vec, žijeme deň za dňom bez toho, aby sme sa trápili o zajtrajšok, dôverujeme Jemu, ktorý vidí naše potreby. Keď niečo chýba, hoci aj nejaká drobnosť, učíme sa zriekať, alebo hovoríme deťom: „Popros Ježiša, ak je to niečo, bez čoho sa nemôžeme zaobísť, určite príde.“ Ale potom si uvedomíme, že nás nikdy, naozaj nikdy nenechá „na sucho“, dostávame stále viac. Sme súčasťou veľkého zázraku, ktorým je Komunita, kde sme ponorení do Božej prozreteľnosti a kde sa cítime byť otcom a matkou nielen našim deťom, ale všetkým tým, ktorí žijú v našom dome. Keď sa zaoberáme druhými ľuďmi a ich potrebami, cítime sa schopní milovať, milovať nezištne, a to je tá najkrajšia vec. Len si pomyslite, aký Ježišov zázrak je to!
Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, za dar Komunity. Chceme Ti zveriť všetky rodiny, ktoré nežijú s radosťou. Ďakujeme.
|
Stampa questa pagina
