Som Ivana a s radosťou vám porozprávam o svojom živote.
Pochádzam z kresťanskej rodiny, ktorá sa vždy starala o to, aby mi dala všetko potrebné a aby mi ukázala správnu cestu. Ale ja som si vždy myslela, že viem všetko lepšie. Preto som sa rozhodla pre nesprávnu cestu, ktorá ma priviedla k smútku, k pocitom prázdnoty a k veľkému vnútornému utrpeniu. Vďaka Bohu som uprostred zúfalstva stretla Komunitu, ktorá mi opäť ponúkla skutočné životné hodnoty a skúsenosť skutočného priateľstva.
Dievčatá, s ktorými som žila, mi deň za dňom pomáhali strhávať masky a prijať sa takú, aká som. Keď som spoznala svoju slabosť a zranenia, pochopila som, ako veľmi potrebujem pomoc. Pomoc, ktorú som našla v Pánovi, ktorý je aj dnes po mojom boku a naďalej mi dáva silu bojovať a napredovať.
Pred Komunitou som sa ukrývala sama pred sebou, nechcela vidieť moje slabosti, ale tu som sa naučila, krok za krokom, že iba ak sa úprimne pozerám na seba, žijem dobre. Naučila som sa niesť svoj kríž s úsmevom, pretože dnes mám istotu, že po každom kríži prichádza vzkriesenie. Na mojej komunitnej ceste som objavila pravé hodnoty života, ktoré ma napĺňajú šťastím – stále slúžiť, ísť konkrétnym príkladom, milovať, odpúšťať a žiť jednoducho, bez strachu ukázať sa tým, kým naozaj som.
Často sa mi zdá tento život ťažký, ale vidím, že s Božou pomocou a s pomocou dievčat je všetko možné. Naučila som sa prijímať vlastné chyby a už sa neuspokojím iba s vlastnením vecí, pretože viem, že hľadám v živote niečo viac, ktoré som našla práve tu. Komunita mi dala možnosť žiť v zmiešanom dome, kde spoločne žijú chlapci, dievčatá a rodiny s deťmi. To mi veľmi pomohlo, pretože som videla, že je možné uzdraviť zranené vzťahy, ktoré som mala kedysi s chlapcami. Pochopila som, že aj s chlapcami môžem vybudovať čisté priateľstvo a zdravé vzťahy. Nikdy sa mi veľmi nechcelo veriť, že by také niečo bolo možné, veľakrát som sa neprijímala, ale dnes som sa naučila slobode byť taká, aká naozaj som. Dostala som tiež veľký dar, môcť sa nejaký čas venovať službe deťom, a pomohlo mi to pochopiť, aké je krásne a vzácne naučiť sa byť ženou a matkou. Deti ma naučili počúvať, necítiť sa nadradená nad nimi, byť príkladom v tom, čo robím a hovorím, a najmä odpútať sa od seba a úplne sa im darovať. Spočiatku som videla, aký som veľký sebec a aké ťažké mi bolo dať to, čo odo mňa Boh žiadal. Krok za krokom, s pomocou každodennej modlitby, som našla silu nevzdávať sa a čeliť drobným aj veľkým ťažkostiam. Deti mi otvorili srdce pre modlitbu a podnietili ma robiť to, v čo verím. Až do tej chvíle som sa považovala za nezrelú, detinskú osobu, ktorá utekala od utrpenia, ale s nimi som sa rozhodla zmeniť. Rôzne skúsenosti, ktoré prežívam v Komunite a neustála modlitba mi pomáhajú uzdraviť zranenia z minulosti.
Žijem už v Komunite zopár rokov a chcem darovať všetko to dobro, ktorého sa mi tu dostalo, pretože iba vtedy sa cítim naozaj dobre – je to ten najlepší liek na moju zranenú minulosť. Dnes je pre mňa o niečo ľahšie ovládnuť vlastnú pýchu a požiadať o prepáčenie, keď sa dopustím chýb. Nechcem sa viac ukrývať a maskovať, nechcem sa viac hanbiť za to, aká som, chcem byť slobodná! Som šťastná, pretože každý deň znamená nový začiatok a novú príležitosť vytrvať na dobrej ceste, pre ktorú som sa rozhodla.
Zo srdca ďakujem Pánovi, pretože mi ukázal pravý život prostredníctvom cesty, ktorou kráčam v Komunite. Ukázal mi spôsob života, aký som odjakživa chcela žiť. Chcem sa poďakovať Matke Elvíre za všetko dobro, ktoré robí pre nás mladých. Obdivujem radosť, s akou žije všetky situácie, vôľu a silu, ktoré sa prenášajú aj na nás, a to, že nás učí dôverovať Božej prozreteľnosti. Ďakujem Bohu, že pohliadol na utrpenie mladých ľudí dneška a dal nám Komunitu, kde ho môžeme stretnúť, aby sme žili a boli vzkriesení spolu s ním.
|
Stampa questa pagina
