Mám dvadsaťšesť rokov, volám sa Pamela a som zo Sicílie. Aj keď pochádzam z rodiny, ktorá bola „tradične kresťanská“, podobne ako mnohé iné, pred Komunitou som sa považovala za ateistku, neverila som v nič, iba v moje vlastné sily. Som najstaršia zo štyroch sestier a od detstva som bola hanblivá a int rovertná. Vyrastala som s mamou, ktorá bola vždy veľmi ustarostená a s otcom, ktorý bol veľmi málo doma. Obaja pracovali, aby nám nič nechýbalo. Vďaka Bohu existovala babka. Na ňu sa viažu moje najkrajšie spomienky z detstva, keď sme trávili letné prázdniny u nej doma – bola k nám veľmi pozorná a vnímavá a ako prvá mi hovorila o Ježišovi. S ubiehajúcimi rokmi rodinná atmosféra oťažievala vzhľadom k ekonomickým problémom a nedorozumeniam medzi rodičmi. To vo mne vyvolávalo rastúcu úzkosť a pocity viny. Cítila som sa zodpovedná za všetko zlé, čo sa dialo medzi rodičmi. V škole som prežívala silné pocity menejcennosti, porovnávala našu rodinu s rodinami spolužiakov, prežívala veľa hnevu pre utrpené poníženia a všemožne sa snažila priťahovať pozornosť, len aby ma druhí prijímali. Bola som veľmi naivná a nepripravená na život – doma bolo priveľa „tabu“, nehovorili sme spolu a ukrývali pocity za materiálne starosti. Až prišiel deň, keď vo mne vonkajší svet vzbudil zvedavosť – priťahovali ma a zvádzali všetky tie „svetlá“ sveta. Keď som mala štrnásť rokov, rodičia sa rozišli a to bola „posledná kvapka, po ktorej džbán pretiekol“, tu začalo moje „dobrodružstvo“ s temnotou. V mojom vnútri sa všetko začalo búriť, ale navonok som sa snažila svoju vzburu ukrývať. Drogami som chcela potlačiť bolesť, vyvolanú stratou rodiny, preto som začala fajčiť marihuánu a hašiš a stala sa závislá na alkohole a kokaíne. Bola som smutná a prázdna. Bez otca v dome sa mi život zdal u konca. Bola som na neho veľmi naviazaná a to, že nás opustil, ma priviedlo k odmietnutiu samej seba, až natoľko, že som si prestala veriť a cítila sa úplne neschopná. Pred priateľmi som si nasadzovala veľa „masiek“ – oblečenie, peniaze, ... všetko preto, aby som sa cítila prijatá, milovaná a chcená. Bola som presvedčená, že lásku si možno kúpiť, a tak ma celý tento svet plný ilúzií, snov a úteku od reality pomaly priviedol až k umieraniu. Trápili ma tiež problémy nezamestnanosti a mafie v mojej zemi, ktoré priviedli až do depresie mnohých ľudí, ktorých som poznala a milovala. Znenávidela som Sicíliu. Chcela som vymazať svoje korene, a preto som využila známosť s jedným chlapcom na útek do Anglicka. Aj naďalej plná ilúzií, falošná a „narkomanka“ v myšlienkach, mala som odvahu cítiť sa „v pohode“! V Anglicku som padla do čierneho tunela závislosti na heroíne, ktorý ma priviedol rovno do pekla. Dnes som si istá, že vtedy sa niekto za mňa modlil, pretože som sa dotkla úplného dna a zúfalstvo ma priviedlo k hľadaniu pomoci.
Takto som vstúpila do Komunity, hoci vo svojej falošnosti som si ešte trúfala myslieť, že to robím pre môjho chlapca, aby som mu pomohla prestať s drogami! Ale v Komunite všetko to, čo bolo temné, začalo naberať farby. Spoznala som pravdu: nevedela som, čo je pravda, ale keď mi ju povedali, všetky moje masky a ilúzie sa rozplynuli! Bola to cesta k stretnutiu s Bohom, s Ježišom v Eucharistii, keď som si v tichu kľakla pred Najsvätejšou Sviatosťou. Ježiš mi pomohol odpustiť si vlastnú minulosť, naučil ma dôverovať druhým a prijať sa takú, aká som, prekonať strach, zápasiť a objavovať pravé životné hodnoty ako priateľstvo, ako cítiť blízkosť niekoho, kto ťa povzbudzuje, kto ti odpúšťa, dáva ti čas, kto ti dodáva silu a nádej. Som veľmi vďačná Bohu a Márii. Už viac ako dva roky žijem v dome v Lurdoch a cítim, že Panna Mária ma privádza stále bližšie k Ježišovi, najmä v ťažkých chvíľach, a pomáha mi objavovať moju ženskosť a materinskosť, to, že som ženou schopnou dať život. Nechcem už myslieť iba na seba. Chcem niečo zo seba darovať tým, ktorí to najviac potrebujú, bez toho, aby som si určovala limity, pretože dnes viem, že život má nesmiernu hodnotu. Túžim slúžiť tým, ktorí trpia viac ako ja. Na to, aby sa moje srdce uzdravilo, najviac potrebuje drobné rozhodnutia, malé, konkrétne „áno“ každý deň!
|
Stampa questa pagina
