Som Santiago a dnes žijem v dome Komunity v Argentíne, v zemi, z ktorej pochádzam. Vyrastal som v rodine, ktorá pre mňa vždy chcela to najlepšie, a za to najlepšie boli považované štúdium a úspech. Preto som odpovede na moje otázky hľadal v knihách, ale tie sa pre mňa stali prostriedkom, ako sa ukázať a vyvyšovať nad druhých ľudí. Izoloval som sa, cítil iný ako moji spolužiaci a pod maskou „dobrého chlapca“ v mojom srdci narastali strach a neistota.
Po ukončení školy som si našiel prvých kamarátov, ktorí drogovali – zdali sa mi silnejší, hlbší a inteligentnejší. Tak som sa do toho vrhol aj ja, so všetkou  nespokojnosťou, ktorú som si v sebe niesol. Onedlho sa droga stala mojím útočiskom, anestéziou na môj strach a silou na to, aby som mohol kráčať po cestách zla, klamstva a násilia. Dnes vidím, že všetko to zlo, nielen droga, ma zakaždým oberalo o kúsok dôstojnosti, oslabovalo a znechucovalo, čím som stratil schopnosť uvažovať o inom spôsobe života. Napriek tomu sa mi akýsi slabý vnútorný hlas ešte prihováral a povzbudzoval ma hľadať dobro, ale nevedel som, kam ísť – preto som vyskúšal politiku, kariéru, literatúru... ale droga menila všetko na ilúziu.
Nasledovali tvrdé roky psychoterapií, psychiatrických kliník, nemocníc a tak ďalej. Po každej terapii som opäť padol a bol na tom zakaždým horšie. Hnev a nedôvera v seba samého spôsobili, že som strácal základné životné funkcie a stále viac aj kontrolu nad sebou. Znenávidel som sa, nenávidel som všetkých a nenávidel som Boha.
Nikto nikdy nemal odvahu odporučiť mi vzťah s Bohom a kresťanský život. Počas hospitalizácie na psychiatrickej klinike mi moja mama, aj ona úplne vyčerpaná po mnohých zlyhaniach a nevediac, čo robiť, začala hovoriť o Panne Márii v Medžugorí a o akejsi Komunite, ktorá sa tam nachádzala. Všetko sa mi to zdalo ako výmysel, ale nemal som už čo stratiť, bol som úplne zúfalý a nemohol som viac popierať vlastné zlyhanie, preto som privolil a Komunita ma prijala.
Počas prvých mesiacov som bol ešte veľmi nahnevaný, stratený vo fantazírovaní o minulosti, nemal som ani len zrnko viery a celý komunitný život sa mi zdal ako niečo nereálne. Pamätám si, ako som každý deň pomýšľal na útek, ale hovoril som si: „zajtra, zajtra“. Pretože aj napriek všetkému, aj keď som vôbec nezamýšľal ostať v Komunite, vnímal som, že tí chalani boli z nejakého dôvodu spokojní, hoci nič nemali! A aj ja som chcel mať to ich šťastie, stále vo mne horela túžba po radosti, plnosti a po svetle. Preto som v určitej chvíli, vďaka Božej milosti, začal otvárať oči a spoznal som že to, čo som vlastne celý život hľadal, stálo priamo predo mnou: skutočné, čisté priateľstvo, jednoduchý život, práca, vďaka ktorej dozrievam, a príslušnosť k novej a zdravej rodine, ktorá mi neustále pomáha vidieť, kto som, zmieriť sa so sebou samým a s mojou minulosťou, naučiť sa milovať. V tom momente Boh vstúpil do môjho života. Zlo sa pokúsilo vziať mi život a On mi dával nový... iba z lásky! Vtedy som pochopil, že som neskončil v ďalšom zariadení, ale že som vstúpil do rodiny Božích detí. Začal som vidieť znamenia Božej prozreteľnosti, rásť v schopnosti obetovať sa a byť priateľom, začal som hľadať odpovede na životné otázky v Evanjeliu, modliť sa k Priateľovi, Otcovi, ktorého som konkrétne videl v drobnostiach každého dňa, a ktorý sa nechával pocítiť v srdci. V tomto období vo mne vybuchla „bomba“ nadšenia a radosti, ktorá dala zmysel všetkému, čo som žil.
Takto začala moja cesta k tomu, aby som sa stal kresťanom, aby som si vybojoval dôveru v Boha, dôveru v seba samého, vytrvalosť a vernosť... v krátkosti, začal sa „svätý boj“.
V roku 2005 bol otvorený dom v Argentíne a vtedy som dostal najväčší dar, keď som sa stal súčasťou skupiny „zakladateľov“ domu. Opäť som pocítil, ako nás má Komunita rada: dáva nám dôveru, chce, aby sme prežili veľké a krásne dobrodružstvá... a najmä, aby sme zažili Božiu a Máriinu lásku, ktorá sa prejavuje v Božej prozreteľnosti, ktorá nás každé ráno očakáva, ktorá vidí oveľa ďalej, ako my, ktorá nás zjednocuje, ktorá vnáša harmóniu aj do chvíľ utrpenia, ktorá nám pomáha životnou skúsenosťou pochopiť slová Evanjelia, slová Matky Elvíry a bratov... svätá Božia prozreteľnosť, ktorá nám prináša na pery slovo: ďakujeme!
|
Stampa questa pagina
