Adrián
Volám sa Adrián a som veľmi šťastný, že sa môžem s vami podeliť o môj životný príbeh a moje vzkriesenie. Od malička som žil s mojou mamou, nevlastným otcom a mojou sestrou. Nikdy mi nič nechýbalo a mal som všetko, čo som chcel. Veľa som športoval: futbal, byciklovanie, plávanie. Bol som vždy veľmi aktívny chlapec s mnohými záujmami. Spomínam si, že môj otec bol alkoholik a že aj môj nevlastný otec pil. Toto vytvorilo mnoho zmätku v našej rodine a stalo sa motívom, prečo som sa rozhodol ešte ako dieťa, že nikdy nebudem fajčiť ani piť. Dospievajúc som nemal pekné vzťahy so svojimi rodičmi. Moja mama aj nevlastný otec veľa pracovali. Stále boli zaneprázdený a medzi mnou a mojou sestrou bol veľký vekový rozdiel. Prežívali sme dva vzdialené a rozdielne životy. Spomínam si, že som stále chcel byť niekym a mať dobré výsledky v škole, udržiac si nadšenie pre futbal. Ale na druhej strane som rád trávil čas so svojimi priateľmi a preto som začal mať prvé problémy v živote. Neuspejúc tak realizovať v plnosti svoje ciele aj sny, nedodržiavať povinnosti a neprijať sa taký, aký som. Rozprával som málo so svojou rodinou. S priateľmi to bolo lepšie, ale ukazoval som len to najlepšie zo seba. Aby som nemusel bojovať so strachom a ťažkosťami v živote skrýval som sa za rôzne masky. Napríklad nosil som pekné oblečenie, alebo bol som stále centrom pozornosti bez toho, aby som niekedy ukázal svoju slabosť a strach. Ale toto všetko nestačilo. Utekajúc od seba samého a od všetkých problémov, ktoré ma obklopovali, som sa v sedemnástich rokoch stretol so svetom diskoték a po prvykrát s alkoholom a anfetamínmi. Veľmi rýchlo ma pohltilo toto prostredie, začal som sa zle správať, nevracať sa v noci domov, nechal som školu, šport a bežal som v ústrety falošným radovánkam. Keď si moja mama uvedomila, čo sa so mnou deje, vďaka zásahu jedného môjho priateľa, snažila sa podať mi pomocnú ruku, ale ja som to odmietal a tak som musel odísť z domu. Žil som v priateľovom dome, stretával som stále viac osamotených ľudí, konajúc všetko, čo mi zlo predkladalo. Hovoriac klamstvá, kradnúc, schopný všetkého, len aby som získal peniaze. Neustávajúc žiť týmto spôsobom ma nakoniec zatkli. V tej chvíli som skutočne pochopil, čo sa dialo s mojim životom. V dvadsiatich rokoch som bol prázdny a smutný, bez ďalšej chuti do života. Uvedomil som si mnoho pekných vecí, ktoré som stratil a nevedel som, ako sa vrátiť späť. Nemajúc už nič, čo by som stratil, nakoniec som prijal pomoc mojej rodiny a po nejakom čase som vstúpil do komunity. Bol som prijatý s veľkou radosťou a v pravde. Predovšetkým ďakujem chlapcovi, ktorý bol mojim „anjelom strážnym“, lebo som začal vidieť prvé záblesky svetla. Pomohli mi bez nejakého osobného záujmu a tak som spoznal skutočnú lásku. Snažiac sa byť úprimný a čestný, rozprávajúc s chlapcami, vkladajúc srdce do prvých prác, ktoré som vykonával, začal som citiť nádej a radosť, ktoré som nikdy predtým v mojom živote nepoznal.
Dnes som šťastný, lebo som prostredníctvom komunity stretol Boha. Vďaka priateľstvu s Ním predovšetkým v eucharistickej adorácii, skutočne odkrývam, kto som, so všetkými mojimi talentami aj slabosťami. Som šťastný z prebudenia môjho svedomia, ktoré je teraz živé a oveľa citlivejšie na všetko, čo sa okolo mňa deje. Počúvajúc ho som schopný rozhodnúť sa pre dobro. Naučil som sa tiež prosiť o odpustenie druhých a zároveň odpúšťať. Toto mi pomohlo zmieriť sa aj s mojou rodinou. Minulý rok prišla na peknú „skúsenosť“ so mnou moja mama. Boli sme pár týždňov spolu v komunite. Ťažkosti a problémy nevymizli z našej každodennosti, ale teraz spolu s Ježišom a mojimi priateľmi nájdem silu bojovať. Aj keď neuspejem prekonať ťažkosti, cítim sa milovaný a prijimaný taký, aký som.
Pane Ježišu, ďakujem, lebo dnes som šťastný. Mám veľkú chuť do života a som pripravený svedčiť priateľstvo a lásku vo všetkom, čo robím. Vďaka za vzkriesenie moje ale aj mojej rodiny.
|
Stampa questa pagina
