|
 Matka Cirkev nám v túto noc ponúka ako pokrm “chlieb” liturgických znakov, ktorými sú: oheň, svieca Paškál, voda, krst, svätený olej, sviečky, biely liturgický odev. Táto svätá omša je nesmierne bohatá na znaky a na Božie slovo – Boh k nám chce túto noc prehovárať! Keď stretneš známych ľudí a máš v srdci niečo pekné, pravdivé a významné, máš v sebe oheň, o ktorom by si chcel hovoriť dňom aj nocou. Keď je srdce plné až po okraj, „vybuchuje“, vtedy máš chuť dávať, hovoriť, bežať, radovať sa a nič ťa neunavuje. V túto noc Božie srdce „exploduje“ svetlom, radosťou a životom, ktorý nám chce všetkým darovať.
Hojnosť Božieho slova, od Adama a Evy až po vzkrieseného Ježiša, je objatie, ktoré chce každému z nás povedať, že Boh k nám hovorí, nech už sa nachádzame v akejkoľvek fáze nášho života. Cítiš sa šťastný, ako "v nebi"? Boh k tebe prehovára. Si ponorený v hriechu, cítiš sa nahý, máš strach podobne ako Adam a Eva po prvom hriechu? Neboj sa, Boh ťa hľadá a prehovára k tebe. Si otrokom v Egypte, alebo sa občas ešte obraciaš späť k Egyptu, z ktorého si práve unikol, tvoja cesta je neľahká, bojuješ o slobodu a stojí ťa to veľa námahy? Neboj sa, nie si sám, Boh k tebe prehovára. Opäť si zaprel Boha? Hoci si už raz dosiahol slobodu, mohol si si ju vychutnať, Boh už sňal z tvojich pliec ťarchu tvojho svedomia, tvojej minulosti, tvojho života, ale opäť si podľahol kompromisom, falošnosti, tvoje srdce sa zatvrdilo ako kameň? Neboj sa, Boh k tebe prehovára.
Je krásne uvedomiť si, že Božie slovo nám má čo povedať v každej situácii života, pretože láska ťa nájde vždy a všade, aby premenila tvoju situáciu na dobro, aby ju „vzkriesila“. Meno nášho Boha a moc jeho lásky je VZKRIESENIE. Keď Božie slovo prenikne do srdca človeka, vzkriesi ho z mŕtvych, čiže mu ponúkne nádej, prinesie svetlo, vytiahne ho z hrobu, do ktorého ho zatlačil hriech. Všetci sme boli otrokmi, všetci sme boli zavretí vo väzení. Spomínam si, ako Matka Elvíra na samom začiatku hovorievala chlapcom, ktorí prichádzali do Komunity priamo z väzenia: „Zapamätaj si, že tie najsilnejšie mreže nie sú vo väzení, z ktorého prichádzaš, ale tie, ktoré máš v srdci.“ Veľká noc znamená vzkriesenie tvojej slobody, ktorú zlo spútalo, uvrhlo do žalára, zahnalo do hrobu, na ktorý privalilo mohutný kameň. V túto noc vezme Boh našu slobodu za ruku, vytiahne ju z podsvetia a povie: „A teraz kráčaj, si slobodný muž, si slobodná žena, si vzkriesený, si vzkriesená, nie si už viac mŕtvolou, smrť bola porazená!“
Teraz už chápeme, prečo Matka Cirkev túto noc tak veľmi oslavuje a ponúka nám taký hojný „pokrm“ - pretože táto noc je „noc, ktorá nie je nocou“, v túto noc bola porazená smrť, sme v samom srdci víťazstva svetla vzkrieseného Krista! Neexistuje taká tmavá noc, neexistuje taká temnota, do ktorej by nepreniklo svetlo vzkrieseného Krista! Jeho svetlo ju premieňa na žiarivé svitanie, plné jasu a života – to je vzkriesenie! Vzkriesenie nie je ideou, nie je výmyslom kňazov a zasvätených sestier, nie je peknou rozprávkou – je realitou, je historickým faktom, človekom, ktorý existoval v dejinách: umučili ho na kríži, bičovali ho, napľuli na neho, zasypali údermi... ale to nebol koniec! Spomeňme si na apoštolov, keď im Ježiš hovoril: „...a tretieho dňa vstanem z mŕtvych.“ Nemohli tomu rozumieť, pretože pred Ježišom nikto nikdy nevstal z mŕtvych, jednalo sa o skutočnosť, ktorú v dejinách nikto predtým nevidel, nebolo to niečo reálne, bol to pojem, s ktorým si úbohí apoštoli nedokázali nič spojiť. Avšak v Ježišovi sa vzkriesenie stáva reálnou životnou skúsenosťou, životom človeka, ktorý bol mŕtvy a teraz je vzkriesený. Je úžasné vedieť, že Ježiš urobil vzkriesenie reálnou a konkrétnou skúsenosťou, a my sme toho živými svedkami. Aj my sme mali v srdci smrť zo zúfalstva. Teraz však pozorujeme, že čím viac napredujeme na ceste obrátenia v Komunite, tým viac dochádza v nás ku vzkrieseniu. Pravdaže, zároveň si aj stále viac uvedomuješ všetky zranenia, ktoré ti zlo spôsobilo, ale na druhej strane objavuješ silu, ktorá ťa kriesi z mŕtvych. A toto je zázrak – čím viac si uvedomuješ zlo, ktoré si prežil, tým viac žasneš nad tým, že už nie si rovnaký, nie si ako kedysi a vieš veľmi dobre, že vlastnými silami by si to nikdy nedokázal. Koľkokrát sme sa pokúsili vzkriesiť samých seba! Vzkriesenie je Boží dar, nie naša zásluha, je nám dané zdarma, je láskou Boha, ktorý na nás jedného dňa uprel svoj zrak a podobne ako Ježišovi povedal: „...syn môj, dcéra moja, ty si zasluhuješ život, môj Syn zomrel za teba, teraz je čas, aby si vstal z mŕtvych!“
Preto je Veľká noc veľkolepou oslavou, je srdcom našej viery, srdcom liturgického roka, pretože ak by nebolo vzkriesenia, boli by sme odsúdení na večné zúfanie. Vzkriesenie je podstatou našej nádeje. „Ak Kristus nevstal z mŕtvych“ – hovorí svätý Pavol, „márna je naša viera.“ My však veríme v živého Boha, ktorý nás oživuje. Zázrak vzkriesenia si nesieme vtlačený ako pečať do duše, sme živým svedectvom o tom, že vzkriesenie nie je nápadom niekoho, ale Božou pravdou o človeku. Hovorí sa, že svet bol stvorený explóziou, „big bangom“, explóziou energie, sily. Božie srdce v určitom momente explodovalo, vybuchlo láskou a stvorilo svet a život. Vedci, ktorí študujú Turínske plátno hovoria, že k niečomu podobnému došlo aj v prípade tohto svätého plátna – podobizeň bola zobrazená na plátne vďaka nesmiernej explózii svetla. Iba tak mohli ostať tá tvár, telo, rany vtlačené a viditeľné až do dnešného dňa – sú svedectvom o novom stvorení! O živote, ktorý zvíťazil nad smrťou! „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“ Keď stretneš Ježiša, keď úbohý a mŕtvy život človeka stretne silu Božej lásky v Ježišovi Kristovi, tento život „exploduje“, čiže Božia energia a svetlo preniknú do srdca a ty máš chuť povedať všetkým: „Som vzkriesený!“ Ježiš pôjde tieto dni povedať všetkým, najmä úbohým apoštolom: „Pozri, som naozaj vzkriesený, som to naozaj ja!“ Boh nás nikdy viac nestratí, bol vzkriesený, aby navždy ostal živý uprostred nás a po boku každého z nás.
|
Stampa questa pagina
