|
Čítania z piatej pôstnej nedele už teraz hovoria o vzkriesení, o prechode zo smrti do života. Veľká noc je prechod z otroctva ku slobode. Izraelský národ slávil Veľkú noc ako pripomienku prechodu z Egypta do zasľúbenej zeme, keď sa more rozdelilo a ľud vykročil na cestu k slobode. V Ježišovi je Veľká noc prechodom zo smrti do života,  je zjavením o tom, že život je večný, že Boh zvíťazí nad smrťou, že Božia láska a milosrdenstvo, ktoré sa nám zjavili Ježišovým krížom, sú silnejšie ako hriech, ktorý ho usmrtil. Dnes, dva týždne pred Veľkou nocou, Cirkev akoby posunula hodinové ručičky, predbehla čas a začala nám predstavovať toto žiarivé tajomstvo našej viery: Ježiš vstal z mŕtvych, aby aj nás vzkriesil z mŕtvych, Ježiš žije, aby nám daroval život, Ježiš je milosrdenstvo, ktoré sa ukazuje silnejšie než hriech, aby sme aj my mohli vyjsť z hrobu, do ktorého nás zlo uzatvára a na ktorý občas prisunie ťažký kameň. Je mnoho spôsobov smrti, z ktorých potrebujeme byť vzkriesení, a dnešné Božie slovo nám poukazuje na niektoré.
Prvé čítanie hovorí o „smrti“, o strate slobody, keď prorok Ezechiel povedal ľudu v Božom mene tieto slová: „Hľa, ja pootváram hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj a vovediem vás do izraelskej krajiny.“ Ľud je v otroctve a Izrael pod okupáciou, zem bola spustošená, chrám zničený a národ stratil všetko, cíti sa ako mŕtvy. Existuje, ale je mŕtvy vo vnútri, je otrokom v Babylónii. Keď človek stratí slobodu, stratí svoj domov, svoju zem a vieru, je síce živý, ale v srdci mŕtvy, vtedy sa zjaví Ten, ktorý je schopný vzkriesiť nádej, nádej v zasľúbenú zem, po ktorej v srdci túžia národy. Boh prinavracia, kriesi slobodu, koľkokrát sme to sami zažili! Mnohé krajiny stálo veľa námahy vydobyť si slobodu, len pomyslite na obdobie komunizmu, počas ktorého bola sloboda utlačená ideologickým systémom, v ktorom si síce mal vlastnú zem, ale nemal si pocit slobody, mal si vlastný domov, ale nemohol si v ňom žiť slobodný. Ján Pavol II. zbúral vďaka svojej viere aj múry, ktoré historicky rozdeľovali zeme a národy. Jeho zvolanie na začiatku pontifikátu: „Otvorte dvere Kristovi!“, určené srdciam všetkých ľudí, rodinám, politickým systémom, sa ukázalo požehnaním, ktoré krok za krokom zborilo všetky tie múry, ktoré v dejinách oberali človeka o slobodu. „Pootváram vaše hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj“, zlo nás uzatvára do hrobu smútku, klamstva a strachu; Božia pravda a sloboda ho naopak otvárajú, podobne ako more, ktoré sa rozdelí a ty môžeš kráčať po suchej zemi.
Druhé čítanie hovorí o inej smrti, z ktorej musíme vstať. Keď svätý Pavol hovorí k Rimanom, malá kresťanská komunita zrodená v Ríme nie je zotročená. Svätý Pavol však ohlasuje, že človek potrebuje byť oslobodený zvnútra. Nestačí iba politická sloboda, nestačí mať zem, domov. Ak človek nie je vnútorne slobodný, nie je naozaj slobodný. Svätý Pavol ohlasuje, že existuje pokušenie, ktoré nás oberá o radosť, slobodu a pravdu: je to pokušenie nechať sa ovládať telom. To je naše naozajstné otroctvo, pretože potešenie z vecí nám neprinesie slobodu, naopak, oberie nás o ňu. Koľkokrát nás oklame zdanie, že veci, ktoré sa nám páčia, nám prinesú pravú slobodu. Po čase si však uvedomíme, že potešenie je obchod so slobodou, zotročuje nás a pokoruje. Preto je tak veľmi dôležité „vstať z mŕtvych“, stať sa novými ľuďmi. Svätý Pavol ohlasuje: „Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch.” To je pravá sloboda – keď Duch svätý prebýva v nás. Žiť pre potešenia, pre to, čo nás zdanlivo uspokojí, v skutočnosti nakoniec zničí náš život, vyprázdni ho, oberie o pravú silu, zbaví vôľu jej húževnatosti a hodnoty, zničí slobodu, pretože zdanlivá sloboda ostane nakoniec sklamaná a podvedená. Keď v tebe prebýva Duch Boží, máš život, máš slobodné srdce, ostávaš slobodný aj keď padneš, aj keď sa dopustíš hriechu, keď ťa premôže slabosť, pretože máš to pravé vedomie slobody, ktoré sa necháva v pravde objať Božím milosrdenstvom.
V Evanjeliu Ježiš vstupuje do domu Marty, Márie a Lazára. Zakaždým, keď prichádzal, prežívali skúsenosť plnosti života, skúsenosť Niekoho, kto dodáva novú energiu, kto ťa preberie zo spánku smrti, pretože Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. „Ja som“, povedal Ježiš Marte, „vzkriesenie a život“. Aké veľkolepé slová! Pravda o Ježišovom živote, o tom, čo priniesol na svet, je obsiahnutá v týchto dvoch slovách: vzkriesenie a život! Prišiel povedať mŕtvym: „Poďte von!“, uväzneným: „Ste slobodní!“, slepému: „Pozeraj!“, nemému: „Hovor!“, hluchému: „Počúvaj!“. Dnes Ježiš plače pohnutím – je to láska Boha, ktorý plače pre človeka, pre svojho mŕtveho priateľa. Ježiš nám zjavuje ľudskosť Boha. Boh nás tak veľmi miluje, že plače nad našou smrťou, podobne ako my plačeme nad smrťou priateľa, priateľky, matky, otca, sestry, syna alebo dcéry... Ježiš plače pre svojho mŕtveho priateľa Lazára, plače pre rodinu, ktorá trpí, plače pre každého človeka, ktorého smrť oberá o nesmierny Boží dar, ktorým je život. Ale Božia láska sa nezastaví iba pri plači, ide ďalej: v tom je naša nádej! Aj keď plačeme nad stratou priateľa, sestry, dieťaťa, to nie je koniec, pretože Ježiš ide k tomu hrobu a odvalí z neho kameň, ktorý ho uzatvára. O dva týždne nikto nebude musieť odvaliť ťažký kameň z Ježišovho hrobu, odvalí ho sila Boha Otca, ktorý povie Ježišovi: „Poď von!“. Dnes je to Ježiš, Boží Syn, kto hovorí človeku, kto hlasno zvolá: „Lazár, poď von!“ Je to Boží hlas, ktorý volá človeka: „...neostávaj uväznený v tvojich hriechoch, v tvojej uzavretosti, strachu, v tvojich plánoch, ktoré sa občas premenia na hrobku, v tvojich myšlienkach, sebectve, pýche... neostávaj tam, poď von!“ Človek je stvorený pre slobodu, pre otvorené priestory plné jasu, nie pre tmavú, šedivú miestnosť, uzavretú ťažkým kameňom. „A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: "Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!" Keď prichádzal niekto do Komunity priamo z väzenia, Matka Elvíra mu hovorila: „Vyšiel si z väznice, ale zapamätaj si, že existuje aj iná, oveľa smutnejšia väznica, ktorej mreže sú oveľa masívnejšie a pevnejšie, ako tie ktoré si opustil, existuje väzenie hriechu, smútku, lži a falošnosti.“ Ježiš nám vráti domov, zem, miesto, kde môžeme byť opäť slobodní. Ježiš oslobodzuje ľudí, ktorí boli otrokmi telesných potešení: potešenia drog, sexu, jedla, násilia, neposlušnosti, a usmerňuje ľudskú slobodu novým smerom. Život týchto mladých ľudí, keď je obývaný Božím duchom, sa stane telom, ktoré je schopné konať čisté skutky skutočnej lásky. Ježiš kriesi mŕtvych, koľko „Lazárov“ a „Lazáriskov“ bolo vzkriesených v Komunite, vyšli von z lenivosti, špinavosti, smutného života, z depresie, z hriechu, ktorý nás robí smutnými, škaredými a uzavretými. Lazár je v obväzoch, zviazaný zlom, pretože zlo ťa zviaže, bráni skutkom lásky, skutkom slobody, bráni ti kráčať, pozerať, hovoriť, počúvať, milovať, objímať, podať ruku. Lazár bol vzkriesený a oslobodený. Prosme teda Pána, aby sme aj my mohli na ceste k Veľkej noci vstať z mŕtvych, práve na tých miestach, kde nás zlo zväzuje. Keď človek vyznáva: „Verím“, vstáva k novému životu. Prosme o túto milosť pre nás a pre všetkých, ktorí potrebujú byť vzkriesení k pravej slobode. Ďakujem.
|
Stampa questa pagina
