Sviatok zoslania Ducha Svätého s cirkevnými hnutiami

V noci z piatka 17. na sobotu 18. mája sme vycestovali  do Ríma autobusom plným chlapcov, dievčat, sestričiek a posvätených bratov, aby sme odpovedali na pozvanie Pápeža, ktorý chcel zhromaždiť komunity a nove cirkevne hnutia v deň sviatku Zoslania Ducha Svätého. Deň, ktorý bol chcený a naplánovaný bývalým pápežom Benediktom XVI, pápež František chcel prežiť tento moment, pre nás tak dôležitý, pravé počas „Roku Viery“. Dorazili sme do Ríma skoro ráno, hneď sme sa vybrali do Baziliky Svätého Pavla za hradbami, kde sme slávili spoločné Eucharistiu v jednej z bočných kaplniek. V kázni nám don Stefano pripomenul začiatky Komunity, ako sa zrodila z impulzu Ducha Svätého, vďaka poslušnosti a pokore mamy Elvíry. Taktiež nám pripomenul, že sme časťou Cirkvi spolu s mnohými ďalšími novými komunitami , ktoré sa tiež narodili, s ich vlastnými charizmami, z toho istého impulzu Ducha Svätého. V bazilike sme sa pomodlili“ Verím v Boha“ pred hrobom svätého Pavla. Odtiaľ sme sa vybrali k Bazilike svätého Petra, a ešte predpoludním sme sa pomodlili aj pri hrobe svätého Petra, mieste jeho mučeníckej smrti, aby sme vyznali a potvrdili našu vieru. Bolo pekne zdŕžať sa chvíľu na týchto historických miestach a cítiť sa časťou histórie cirkvi, tým že každý deň chceme darovať naše životy, tak ako svätý Peter a svätý Pavol. Po obede sme sa pomodlili chodiaci ruženec, a vybrali sme sa opäť smerom k námestiu svätého Petra, aby sme sa postavili do zástupu ľudí, ktorý čakali na vstup na námestie. Keď sme dorazili, asi okolo 14-tej, ulice už boli plne rôznych skupín a komunít, ktoré taktiež očakávali vstup na námestie. Spievali sme, tancovali a modlili sme sa s veľkou radosťou a jednoduchosťou, pod horúcim slnkom, ale na par minút aj pod niekoľkými  čiernymi mrakmi a nejakou tou kvapkou dažďa, ale slnko nakoniec zvíťazilo a tak sme sa mohli radovať aj z priaznivého a veľmi pekného počasia. Konečne okolo 17-tej sme sa dostali na naše miesta na Námestí Svätého Petra. Cela cirkev bola zjednotená, početné skupiny, hnutia a komunity z celého sveta. Piesne a svedectva sprevádzali prípravu pre začiatkom stretnutia s pápežom.; a potom z jasotu davu sme pochopili, že pápež František pravé začal krúžiť medzi davmi. Niektorý z nás ho videli z blízka, iný zďaleka, ale všetci sme boli veľmi šťastný, že sme sa s nim mohli stretnúť. Keď zasadol na katedru, predtým ako sa k nám prihovoril, vypočuli sme si zaujímavé svedectva kresťanov, ktorý sa snažia žít ich vieru v v rôznych pracovných prostrediach a kontextoch života, často veľmi náročných, ako napríklad pakistansky doktor, ktorý dal svoj život aby svedčil evanjelium, a jeho brat sa stal mučeníkom pre vieru v tejto krajine plnej konfliktov. Potom zapar mužov a žien položilo otázky nášmu pápežovi, ktorý si ich vypočul so záujmom a pozornosťou. Nakoniec sme si vypočuli odpovede priamo z jeho úst. Na začiatok Svätý Otec pravdivo a sympaticky priznal, že otázky už vopred poznal, pretože mu ich dali deň vopred a povedal nám: „Pravda je na prvom mieste!“. Potom nás bratsky opravil, povedal, že na námestí počul, že všetci kričali, “Papa Francesco“(Pápež František), a že on tuží počuť všetkých kričať meno Ježiša, “Ježíš je Pán!“, a tak nás vyzval dať Jeho na prvé miesto. Potom nám s jednoduchosťou vyrozprával jeho skúsenosti z vierou, keď bol dieťa a babka mu vysvetľovala, že Ježíš vo Veľký Piatok zomrel, ale dva dni na to bol opäť živí, lebo zmrtvychvstal : viera je osobne stretnutie s Ježišom, nič iné... Nie sme jedna “Nevládnuca organizácia“, ktorá rozprava o výsledkoch, efektívnosti, nie sme politická organizácia... To čo dnes nefunguje vo svete, nie sú banky, ekonomická kríza, nedostatok prace, kultúrna kríza. Človek je v kríze, človek je chorý...My ľudia, sme všetci obraz Boží, ktorékoľvek je naše náboženstvo čí kultúra, a preto sa s nim musíme osobne stretnúť v modlitbe,  nechať sa premeniť, aby sme mohli svedčiť o jeho láske a aby sme mohli vykročiť smerom k chudobným... Netreba veľa slov, nestačí iba študovať  teológiu: boli to svätý, ktorý konkrétne žili evanjelium, tí ktorí naozaj zreformovali cirkev, pretože prežili osobne stretnutie s Ježišom, spravili ho časťou ich života ako „učiteľa a Pána“, a chudobný ho spoznali vďaka ich životom. S týmito, a s ďalšími inými hlbokými myšlienkami, nás pápež vyzval, aby sme sa neuzavreli, ale aby sme sa otvorili voči ostatným, pretože aký ma zmysel prijať Ježiša v našich životoch a nenechať ho vyjsť, aby sa s nim aj ostatný mohli stretnúť? Veľa bolo slov, ktoré prenikli naše srdcia, a nikdy by sme ho neprestali počúvať, ale on sa nakoniec pokorne ospravedlnil, že rozprával moc! Na záver modlitieb a piesni, pápež František, nám dal všetkým Pánovo požehnanie, a potom sme sa s nim všetci s veľkou vďačnosťou sviatočne rozlúčili. Áno, môžeme naozaj povedať: bol to naozaj požehnaný deň! Nech je teda Ježíš Kristus naozaj Pánom našich životov! Slova Svätého Otca Františka...

Stampa questa pagina