|
POPOLCOVÁ STREDA
Božie slovo, ktoré sme si dnes, na začiatku pôstneho obdobia vypočuli, nás rázne volá k návratu k Pánovi. Každý rok 40 dní pred Veľkou nocou začína pôstne obdobie: cesta návratu a prehĺbenia vzťahu s Bohom. Rok za rokom kráčame a dozrievame vo  viere, stávame sa stále viac priateľmi ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša. Cirkev, naša Matka a Učiteľka, nám dáva prostriedky k tomu, aby sme túto cestu dobre prežili, najmä rozjímaním Božieho slova.
V dnešnom Evanjeliu Ježiš hovorí o modlitbe, pôste a milodare. Všetci dobre vieme, že modlitba si od nás žiada úsilie, nestačí iba odriekať určité slová, takú modlitbu by sme mohli nazvať „táravou“. Aj dobrej modlitbe sa treba učiť, je nutné sa o ňu snažiť, vložiť srdce a celú našu bytosť, iba vtedy a práve vtedy dôjde k stretnutiu s Bohom. Pôstne obdobie je nám dané k tomu, aby sme sa nad týmito vecami hlbšie zamysleli, aby sme od seba viac vyžadovali a vložili viac úsilia do modlitby. Otec Gasparino hovorieval: „Človek sa naučí modliť tým, že sa modlí“. A naozaj, ako plynie čas, aj naša modlitba by sa mala stať konkrétnejšou a plnšou, mali by sme nadobúdať návyk dobrej modlitby. Tento čas je príležitosťou nazrieť do vlastného vnútra, aby sme sa mohli modliť sami za seba, za naše slabosti a všemožne sa snažiť o naše obrátenie. Iba takto sa budeme schopní dobre modliť aj za druhých ľudí. Prosme Pána o tento dar: vidieť potreby druhých ľudí a vo viere ich zveriť Ježišovi a orodovaniu Panny Márie a Svätých.
Pôst. Cirkev ho od nás žiada od nepamäti a myslím, že o to viac je „proroctvom“ pre dnešné časy, pre ktoré je typické „napchávanie sa“ nielen jedlom; pôst je znamením, že všetko pominie a všetkého je možné sa zrieknuť, aby sme sa „vrátili k Bohu celým srdcom“, aby nám neunikla podstata života. Okrem toho nás pôst ochraňuje od pokušení, posilňuje našu vôľu, celkovo nás zoceľuje a očisťuje. Pôst neznamená vždy iba zrieknutie sa jedla, ale napríklad aj nezmyselných rozhovorov alebo rozptýlení, ktoré nám neprospievajú. Keď sa postíme, sme zároveň otvorenejší dávať „almužnu“, čiže darovať sa druhým ľuďom.
Pokánie. Pokánie znamená odškodniť, zamyslieť sa nad tým, čo sme pokazili. Vo svätej spovedi sa oslobodíme od hriechu, z Božieho milosrdenstva je nám odpustené, ale iba vtedy, ak naozaj oľutujeme naše chyby. Pokánie je tiež liekom na naše zranenia. Zlo, ktorého som sa včera dopustil, vynahradím dnes dobrom: to je skutočné pokánie. Nemusí to byť za každú cenu zrieknutie sa niečoho, ale aj skutok lásky, modlitba za priateľa alebo za niečo hodnotné.
Toto sú prostriedky, ktoré nám Ježiš ponúka prostredníctvom dnešnej liturgie: modlitba, Božie slovo, pôst, pokánie, sebadarovanie.
Snažme sa ich prežívať naplno, srdcom, aby mohlo naozaj dôjsť, v hĺbke našej bytosti, k obnoveniu jednoty s Bohom.
|
Stampa questa pagina
