|
Volám sa Erwin, mám 21 rokov, narodil som sa v El Salvadore a bol som adoptovaný francúzskou rodinou, keď som mal jeden a pol roka. Dnes žijem len vďaka láske mamy a otca, ktorý aj napriek tomu, že neboli mojimi biologickými rodičmi, po mne túžili, prijali ma a milovali ako svojho syna.
Od malička mi nikdy nič nechýbalo. Bol som ich prvorodený syn, preto keď sa narodila moja sestra bol som na ňu žiarlivý. Mal som strach, že ma  odložia bokom, pretože ona nebola adoptovaná. Nebol som viac sám v dome a znovu som mal strach byť opustený. V škole som sa správal inak ako ostatné deti. Zblúdil som, keď som išiel na strednú, kde tak ako ostané deti, som začal hľadať moju osobnosť vo veciach sveta, v hudbe, v móde, v priateľstvách, vo športe ...
Prvé citové sklamania ma obrali o dôveru a začal som mať veľké problémy so vzťahmi s ostatnými. Hovorieval som málo a uzatváral som sa stále viac do seba, nosil som v sebe ťažkosti, o ktorých som nerozprával a ktoré ma blokovali. Spolu s mojou rodinou sme hľadali riešenia, ale všetko bezvýsledne. Začal som byť násilnícky vytvárajúc doma bojazlivé prostredie. Po jednej kríze s mojim otcom som skončil na psychiatrickej klinike, kde som spolu s ostatnými mladými stretol drogu. Bol som viackrát prepustený a znovuprijatý, ale stále som bol takým istým ako predtým, lebo vo vnútri som sa nechcel skutočne zmeniť. V skutočnosti som cítil, že v mojom srdci bola túžba za niečím oveľa hlbším a pravdivejším ale zdalo sa mi nemožné to dosiahnuť. Stále som cítil, že existuje niekto alebo niečo väčší, ale odmietal som ho volať Boh. Došiel som do jedného bodu, kedy som viac nemal na výber. Veľmi dobre si spomínam, že v jednej chvíli som sa cítil stratený a moje vzdušné zámky padali. Cítil som hlas, ktorý vo mne volal. Bol to hlas môjho svedomia a nevedel som ho viac potláčať. Keď ma môj otec sprevádzal do Medjugorja, objal ma a povedal mi: „Mám ťa rád môj synu a obetujem ťa do rúk Panny Márie“. V tento deň som to ešte nechápal, ale dnes už s istotou viem, že to bola Ona, Mária, ktorá viedla moju cestu.
Na začiatku som sa skutočne cítil stratený a smutný, ale vďaka môjmu „anjelovi strážnemu“, chlapcovi, ktorý mi pomohol v prvých krokoch, som začal uzdravovať svoje vnútro chápajúc, že potrebujem pomoc. Zdalo sa mi nemožné stať sa ako títo chlapci, pracovitým a usmievajúcim. Počúvajúc ich rady začal som robiť prvé kroky. V jedeň deň skoro ráno sme išli na Podbrdo, vrch zjavenia a na konci ruženca sme začali spievať Zdravas Kráľovná. V tejto chvíli som sa veľmi silno rozplakal a nechápal som prečo. Skrýval som to pred druhými. Dnes viem, že v ten deň Panna Mária určite vzala z môjho zraneného srdca mnoho smútku a dala mi pocítiť, že aj pre mňa existuje nádej nového života.
Vďaka svetlu modlitby a skutočného priateľstva som pomaličky znovu našiel dôveru v druhých a v seba samého. V Komunite som sa deň po dni učil pracovať, modliť, trpieť a bojovať. Učím sa spoznávať seba samého v pravde vďaka bratom, ktorí žijú so mnou a sú zrkadlom môjho svedomia. Každodenná modlitba mi dáva silu znovuzačínať vkladajúc svoj život do Božích rúk. Učím sa prijímať svoje slabosti, bojovať s mojou pýchou a zlepšovať svoj charakter všade tam, kde môžem. A ak ostávam v Komunite je to len preto, lebo vidím ovocie toho, čo žijem a čo robím. Dnes som živý a šťastný.
Som si istý, že bez modlitieb mojej rodiny by som nemal vôľu zostať v Komunite. Časom sa v mojom srdci zrodila túžba darovať sa viac druhým, darovať z môjho života niečo užitočné a pekné pre blížneho a pre Komunitu. Uvedomujem si, že musím uzdraviť ešte veľa rán a práve preto deň po dni sa učím znovu dôverovať Ježišovi, pretože iba On je schopný učiniť tento zázrak. Ježiš mi dáva silu každý deň bojovať, aby som sa stal novým človekom a ruka v ruke ako napredujem si uvedomujem, že nato, aby som sa cítil dobre ho stále viac potrebujem. Ďajujem Matke Elvíre a všetkým bratom, ktorý mi až dodnes pomohli. Pozerajúc sa na svoj život môžem hlasno zvolať, že Boh prostredníctvom Komunity skutočne činí zázraky!
Túžim odpustiť si minulosť. Verím, že keď Boh zachránil môj život a bol som adoptovaný preto, lebo som bol vzácny v Jeho očiach a nie preto, že ma nikto nechcel.
Dnes sa chcem naučiť darovať tento život a túto lásku, ktorú dostávam každý deň.
|
Stampa questa pagina
