ItalianoHrvatskiEnglishFrançaisDeutchEspañolPortuguesePo PolskuSlovakia     

 

Maroš

Mám 36 rokov, volám sa Maroš a žijem v dome Komunity Cenacolo na Slovensku. Komunita sa pre mňa stala miestom nádeje. Vstúpil som pred mnohými rokmi mysliac si, že doležité bolo zbaviť sa drogy. Aj ja pochádzam z jednej rodiny, kde som od malička prežíval mnoho tažkých chvíľ s mojim otcom, ktorý bol alkoholikom. Veľmi som sa hanbil za túto rodinnú situáciu.
Dospievajúc som sa stále viac od nich vzďaľoval a veľmi som sa na neho hneval. Nebol som schopný prijať ho a odpustiť mu po tom, ako odišiel z domu. A tak som sa stal taký istý ako on. Bol som egoistom a myslel som len na seba. Založil som si rodinu, ale mojou neustálou myšlienkou bola len droga. To, čo som  si vytrpel od môjho otca, som nechal trpieť aj môjho syna. Do Komunity som vstúpil zázrakom. Bol som hlboko sklamaný a nahnevaný na život a na seba samého. Smútok a prázdnota ma neopúšťali. V skutočnosti som si nemyslel, že Komunita mi môže pomôc. Vnímal som ju ako jedno miesto, kde som mohol prestať drogovať, aby som sa potom priblížil k mojej rodine. Ale vo chlapcoch okolo mňa som videl to, čo som ja nemal: vôľu žiť, svetlo v očiach, čestnosť a úprimnosť v prežívaní života. V určitom zmysle to, čo som videl, ma hnalo k túžbe stať sa takým ako oni.
Zamýšľajúc sa nad tým, čo som dovolil, aby prežívala moja rodina, som sa počas prvých mesiacov v Komunite veľmi obviňoval a veril som, že Adam, môj syn, mi nikdy neodpustí. On sa stal jediným zmyslom môjho života, stal sa hnacou silou pre zanechanie drogy. Myšlienka na neho mi pomohla zostať v Komunite aj v najťažších chvíľach. Modlitba mi pomohla znovu sa cítiť milovaný Bohom a tými, ktorí mi boli nablízku. Práve počas modlitby som sa v mnohých chvíľach cítil veľmi blízko môjho syna, ale predovšetkým som cítil blízko jeho.
Božia láska mi odpustila ešte predtým, ako som ja odpustil sám sebe. Priateľstvo a trpezlivosť, ktorú mal so mnou môj „anjel strážny“, chlapec, ktorý mi pomohol na začiatku mojej cesty, ma oslovili do takej miery, že pomaly pomaličky som sa začal aj ja úprimným a lojálnym spôsobom otvárať. Stále mi dodávalo mnoho síl cítiť dôveru od Komunity a od chlapcov, s ktorými som žil. Pomohlo mi to oveľa viac veriť v seba samého a v túžbe byť pravdivým. Po niekoľkých mesiacoch som dostal aj ja ten dar byť „anjelom strážnym“ jednému práve vstúpujúcemu chlapcovi. Zdalo sa mi, že vidím rásť svojho syna. Prostredníctvom neho som prežíval všetko to, čo som pre môj egoizmus neprežil s Adamom. Od tejto chvíle som pochopil, že aj ja som schopný milovať a byť dobrým otcom.
Počas komunitej cesty som zistil, že môj problém nebola len droga. Videl som veľmi jasne, že droga sa stale útekom od mnohých problémov, ktoré som nosil vo svojom vnútri. Odhalil som, že musím dať môjmu životu nový zmysel. Komunita mi pomohla znovu ma pretvoriť k solídnym hodnotám a dovolila vstúpiť do môjho života Božiemu milosrdenstvu. Tak sa začalo najdôležitejšie obdobie mojej cesty, kde som veľmi  bojoval pre dobro.
Naučil som sa v utrpení vziať svoj kríž a niesť ho ďalej, prijímajúc a opúšťajúc sa do Božej vôle. Naučil som sa, že v ťažkých chvíľach musím vedieť s dôverou prijať Božiu vôľu uvedomujúc si, že On ma miluje takého, aký som. Počas týchto rokov som videl, ako Boh vypočul moje modlitby znovudarujúc mi to, po čom som túžil -zblíženie sa s mojim synom, nadviazanie úprimného a čistého vzťah s mojou rodinou a tými, ktorí ma majú radi. Dnes môžem skutočne zo srdca ďakovať za všetky milosti, ktoré som dostal.
Komunita robila stále všetko možné, aby ma zblížila s Adamom, ktorý v posledných rokoch prichádza často do domu, v ktorom žijem. Všetko to, čo som sa naučil pri chlapcoch, môžem prežívať aj vo vzťahu s ním. Dnes sa cítim otcom schopným vychovávať ho ku kresťanskému životu, cítim sa schopným vypočuť a pochopiť ho, poprosiť ho o odpustenie a odpustiť mu, cítim sa otcom, ktorý je pre neho oporou v ťažkých chvíľach. Život, ktorý teraz žijem ma robí spokojným a realizovaným, ba dokonca cítim, že Boh prostredníctvom Komunity zrealizoval v mojom živote oveľa viac, ako som si mohol predstaviť.
Ďakujem mojej mame za jej modlitby, ktoré ma podporovali od prvého dňa vstupu do Komunity.
Ďakujem mame Elvíre za všetko to, čo urobila a robí pre nás, pretože nám dáva možnosť žiť skutočný život.
Chcel by som sa poďakovať Komunite, pretože mi dala možnosť stretnúť Ježiša Krista; lebo práve On zmenil môj život!

 

Print this pagePrint this page