 Volám sa Gianluca a mám 34 rokov. V prvom rade chcem poďakovať Komunite za to, že ma s láskou prijala. Vďaka tomu môžem dnes svedčiť o mojom vzkriesení a o nekonečnej láske Pána Ježiša a Márie.
Vyrastal som v rodine, ktorá sa ma snažila kresťansky vychovávať. Spomínam si ako ma otec a mama pravidelne brávali do kostola na svätú omšu, na ktorú som chodieval až do mojej birmovky. Snažil som sa ich počúvať, ale už vtedy mi rodičia nechávali priveľa „slobody“, a ja som to začal po troške stále viac a viac využívať. Môj otec bol pohltený prácou a voľné chvíle trávil v bare, a tak sa stalo, že sme spolu nikdy úprimne nehovorili. Keď som sa dostal do problémov, vedel som ako „poopraviť“ skutočnosti aj za cenu, že som rodičom narozprával hromadu klamstiev. Mal som 15 rokov keď môj brat zomrel z dôvodu drogovej závislosti, ale ja namiesto toho, aby som pochopil, že tento spôsob života privádzal k smrti, začal som aj ja brať drogy a obviňovať Boha zo smrti môjho brata. Takto som sa pomaly strácal v temnote.
Doma som hral dvojakú hru, využívajúc krehkosť rodičov po tragédii s mojím bratom. Videli že som chodil do práce a preto si mysleli, že som bol čestným chlapcom. Večer som sa však menil na nepoznanie, vyhľadával som búrlivý život, ktorého podstatou bola falošnosť a idoly drogy, sexu a peňazí. Tento svet zla ma veľmi priťahoval a tak som čoskoro prešiel od marihuany na ťažšie typy drogy: kokaín, extasy... Vo veku iba 16 rokov nevedel som viac rozlíšiť dobro od zla a hoci hlboko vo vnútri som cítil, že som ničil vlastný život, nedokázal som sa z toho dostať von, stal som sa väzňom a otrokom.
Ako plynul čas, veci sa stávali zamotanejšími, drogy som potreboval stále viac. Už mi nestačili zarobené peniaze, ocitol som sa až po krk v dlhoch. Spočiatku ich vyrovnali moji rodičia, ktorým som narozprával vždy tie isté bájky o tom, že som s drogou prestal. Jedného dňa som sa však ocitol za mrežami, s obvinením z lúpeže. No ani väzenie mi nestačilo na to, aby som zmenil život, ešte raz som podviedol rodičov a presvedčil ich, že som konečne prišiel k rozumu a sľúbil som im zmeniť život.
Po prepustení z väzenia som si našiel dobré dievča, ktoré ma malo rado a ja som sa o ňu oprel s presvedčením, že tento vzťah mi postačí na to, aby som zmenil spôsob myslenia. Ale nevydržalo nám to dlho, lebo ja som bol otrokom zla a prepadol som honbe za peniazmi. V tomto behu som čoskoro ostal sám a opustený a všetky moje projekty zmarené. Nikto už viac vo mňa neveril. Dnes môžem povedať, že ďakujem za toto úplné zlyhanie, pretože sa premenilo na dobro: dotknúť sa samotného dna ma prinútilo, po pätnástich rokoch života v zle, zodvihnúť slúchadlo telefónu a konečne požiadať o pomoc jedného priateľa rodiny, ktorý poznal Komunitu. Bol som zničený, pokúsil som sa aj vziať si život, ale ten deň bola nedeľa Zoslania Ducha svätého! Myslím že Duch svätý ma zachránil vďaka modlitbám mojej mamy a mojej starej mamy, ktoré sa nespočetnekrát modlili ruženec a prosili Pannu Máriu o túto milosť pre mňa.
Keď som vstúpil do Komunity, napriek ťažkostiam prvých mesiacov cítil som sa plný nadšenia. V tej dobe najväčším mojim problémom bola falošnosť, najmä keď som rozprával „príbehy“ z mojej minulosti: myslel som si totiž, že ak ich „nafúknem“, chlapci si ma budú viac vážiť a rešpektovať.
Potom som si všimol, že ich vôbec nezaujímalo čo som urobil v minulosti, ale to, čo som žil dnes, a mali ma radi pre to, kým som, aj s mojimi strachmi a obmedzeniami. Jedného dňa som nabral všetku svoju odvahu a otvorene sa priznal, že som im narozprával hromadu klamstiev. Pre tento krok ku slobode a pravde som nabral silu na kolenách pred Najsvätejšou Sviatosťou. Bolo úžasným objavom zistiť, že život modlitby ma zaujímal a priťahoval. Nerozumel som celkom, čo ma „volalo“ k modlitbe, ale cítil som, že sa vo mne rodilo niečo nové.
A tak som si časom uvedomil, že Boh mi dal veľa darov, ktoré som ja zakopal alebo zneužíval na konanie zla sebe samému a druhým ľuďom. Tiež som pochopil, že smrť môjho brata nebola vinou Boha, a že priveľa rokov som to draho „účtoval“ mojej rodine, ktorú som odmietol, zneužil a zranil.
Dnes som znovu objavil život a tiež rodinu, vlastne rodiny mám hneď dve: tú prirodzenú, s mojim otcom, mamou a sestrou, a rodinu Božích detí, ktorou je pre mňa Komunita. V Komunite mi Pán Ježiš pomáha deň za dňom sa zlepšovať a upevniť sa v kresťanskom spôsobe života, napriek všetkej mojej úbohosti.
Komunita ma naučila neutekať pred problémami, ale padnúť na kolená a prosiť Boha o pomoc: tam som pochopil, že chudobný človek nie je ten bez peňazí, ale som ním ja, chudobný srdcom, vždy keď myslím iba na seba. Preto ma bratia naučili darovať sa bez očakávania odmeny, s vedomím že konanie dobra posilňuje môjho ducha a uzdravuje mnohé zranenia. Dnes som šťastný pretože sa učím niesť svoj kríž a vďaka nemu som spoznal Božiu lásku.
Ďakujem Matke Elvíre a všetkým chlapcom, ktorí mi pomohli, za dôveru ktorú do mňa vložili. Túžim vynahradiť, nakoľko mi je to možné, aspoň troška z toho všetkého dobra, ktoré som dostal. Preto ostávam žiť v Komunite a snažím sa darovať lásku, ktorou Boh naplnil moje srdce, tým, ktorých mi Boh zveruje. Ďakujem za všetko.
|
Stampa questa pagina
