|
Kardinál Christoph Schönborn – homília v nedeľu popoludní
Drahý spolubrat Biskup, drahí spolubratia kňazi, diakoni, drahá Matka Elvíra, drahé zasvätené sestry, vážený pán starosta, vážený veliteľ polície.
Všetko sa to začalo pohostinnosťou, Abrahámovou pohostinnosťou – o tom nám hovorí dnešné čítanie. V tejto chvíli by som si želal, aby sme mali všetci pred očami chýrnu ikonu Najsvätejšej Trojice, na ktorej je Svätá Trojica zobrazená  prostredníctvom troch anjelov, posadených okolo jedného stola, tak ako to je v príbehu o Abrahámovej pohostinnosti. Abrahám videl prichádzať troch mužov, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu pri terebintoch Mamreho, a prihovoril sa im akoby jedinej osobe. „Tres vidit et Unum adoravit“, povedal Svätý Augustín, „Videl troch, a klaňal sa Jedinému“.
Abrahámova pohostinnosť! Predtým, ako sa dostaneme k tajomstvu Trojice, pozrime sa s obdivom na jeho pohostinnosť. Povedal Sáre: „Zober rýchlo tri miery jemnej múky, zamies a napeč podplamenníkov!" Potom Abrahám bežal k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a povedal mu: „Ponáhľaj sa pripraviť ho!“. Pojem „náhlenie“ má na Oriente o niečo iný význam ako naše „ponáhľanie sa“ na západe, neznamená to hamburger z McDonald’s, nie je to fast food! Pre pohostinnosť si vždy nájdu času nadostač. Toto Abrahámovo „náhlenie sa“ bolo náhlenie srdca, urobiť pre hostí všetko čo bolo v jeho silách a takto prostredníctvom pohostinnosti Abrahám prijal pod svojim stanom Božie navštívenie!
Spomínam si, ako Matka Elvíra hovorila o svojej mame, o pohostinnosti svojej mamy. Boli chudobní, veľmi chudobní, často nemali ani oni sami čo do úst vložiť a napriek tomu mama prijímala chudobných. Bratia sa preto hnevali, pretože sa museli deliť s týmito osobami, ale mama ich chcela prijať a takto prijala Boha. Pohostinnosť... aká hodnota, aký dar! List Hebrejom hovorí, že skrze pohostinnosť niektorí prijali anjelov! Abrahám prijal skrze pohostinnosť Boha pod svojim stanom.
Chcel by som ešte dodať dve veci týkajúce sa slávnej ikony Najsvätejšej Trojice. Na stole je kalich s obrazom hlavy teľaťa. Je to teľa, ktoré Abrahám ponúkol hosťom, ale na ikone je to tiež znak obety, Kristovej obety. Dnes sme tu okolo iného stola, ku ktorému nás pozýva sám Kristus, sám Boh. On pripravil obetu, svoju vlastnú obetu!
A druhá dôležitá vec - na ikone je štvrté miesto pri stole prázdne. Traja anjeli sú posadení okolo stola, ale štvrtá časť je voľná. Sme to my, ktorí sme pozvaní k tomuto stolu, štvrté miesto je naše, všetci sme pozvaní Božou pohostinnosťou, ktorá nám ponúka Jeho život, Jeho obetu! Toto je Abrahámova pohostinnosť, ktorá sa naplnila v Ježišovej pohostinnosti na oltári.
Chcel by som povedať jednu vec aj k druhému čítaniu. Svätý Pavol hovorí Kolosanom niečo prekvapujúce: „Bratia, radujem sa v utrpení!“. Čudné, radovať sa v utrpení! Pavol prežíva kresťanskú skúsenosť! „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“ Svojím utrpením slúži Kristovmu telu, teda Cirkvi.
Každý z nás by sa mal zamyslieť - jedného dňa uvidím, aké utrpenie, ktoré prijala druhá osoba, mi pomohlo ku spáse. Keď som mal dvadsaťtri rokov a bol som mladý Dominikán, bolo to obdobie veľkej krízy povolaní, atď. ... kríza roku ’68 vrcholila... až po rokoch som sa dozvedel, že jeden staručký kňaz z rehole, ani som ho dobre nepoznal, ale on sa v tom období za mňa veľmi modlil! Svätá Terezka od Dieťaťa Ježiša hovorí, že jedného dňa v nebi budeme veľmi prekvapení, keď sa dozvieme, kto všetko sa pričinil k našej spáse, skrze utrpenie prijaté s radosťou, ktoré dopĺňa to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho Cirkev, pre telo Kristovo, pre nás.
Tretí bod, ktorý je zároveň posledný, je dnešné krásne Evanjelium o Márii a Marte.
Zo skúsenosti vieme, že obe sú nevyhnutné. Mária si vybrala lepší podiel, ten, ktorý je tu predo mnou napísaný na transparente v nemčine: „Ak sa modlíte, nemusíte sa báť budúcnosti“. Matka Elvíra nám to počas týchto dní dôrazne opakovala: „Nebojte sa budúcnosti, neobzerajte sa do minulosti... nebojte sa budúcnosti, pretože kto sa modlí, kto počúva Ježiša, kto si nájde čas na modlitbu, nemusí sa obávať budúcnosti!“
Prezradím vám ešte jedno tajomstvo- kto sa modlí, nechýba mu čas pre druhých! Ja sa často ponáhľam, pretože mám veľa povinností, ale zakaždým zakúsim to isté - ak si nájdem čas na modlitbu, nechýba mi čas ani pre druhých. Ak mi naopak chýba modlitba, chýba mi aj čas pre druhých. Božia pohostinnosť, ktorú prijímame v počúvaní, v modlitbe, nám dáva silu „ponáhľať sa“ slúžiť druhým, s odvahou, s oddanosťou a preto Marta dobre robí, keď slúži, ale Mária si vybrala lepší podiel. Toto je posolstvo dnešného Evanjelia, snažme sa byť mu verní.
|
Stampa questa pagina
