Z homílie otca Stefana v nedeľu 18. 10. 2009, Chrám Ducha svätého v Sassia
Srdcom Cirkvi je milosrdenstvo. Je to srdce Krista, srdce Otca. Tento chrám, v ktorom sa nachádzame, sa na žiadosť pápeža Jána Pavla II stal tak trochu rímskym chrámom Božieho milosrdenstva, malou svätyňou v blízkosti veľkej Baziliky sv. Petra, kde zo srdca umučeného a vzkrieseného Krista vyžarujú lúče svetla na nás všetkých, Jeho synov a dcéry, aby nás Jeho milosrdenstvo obnovilo v láske a učinilo z nás svedkov tohto Kristovho srdca, milujúceho ľudí...
Božie slovo nás dnes pozýva uchopiť skutočnú veľkosť kresťanského života, ktorou je služba! Matka Elvíra, ako sme už niekoľkokrát zopakovali, trikrát povedala „milovať, milovať, milovať“, ale mňa sa osobitne dotklo, keď vzápätí dodala „slúžiť“, takmer akoby nechcela, aby slovo milovať ostalo niečím abstraktným, aby ostalo ideou. Obzvlášť my mladí ľudia slovo „láska“ vnímame pomýlene, keď počujeme „láska“, ktovie na čo myslíme, azda na všetko ostatné, len nie na pravý zmysel kresťanskej lásky. Preto myslím, že slovo „slúžiť“ výstižne vyjadruje pravú tvár kresťanskej lásky, lásky, ktorá sa súcitne skláňa nad zraneným človekom ležiacim na kraji cesty, ktorá vidí a zastaví sa. Pápež Benedikt XVI napísal: „Kresťan je srdce, ktoré vidí“, a keď vidí, koná. Je to srdce, ktoré sa necháva osloviť životom a utrpením bratov a zaujíma sa o nich, opustí svoje vlastné istoty a skláňa sa, podobne ako sa Kristus sklonil nad každým trpiacim mužom či ženou, ktorí na neho volali.
V Evanjeliu sa Pán Ježiš pýta apoštolov: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“. Božie milosrdenstvo má otvorené srdce a pýta sa aj nás: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“ O koľko vecí by sme chceli požiadať Pána! Azda aj my, podobne ako apoštoli, túžime po niečom, čo by nás urobilo veľkými, niečom čo by malo hodnotu v očiach sveta a my by sme si mohli povedať: „Sme dôležití“. Aj nesmierny dar, ktorý sme dostali od Cirkvi, môže predstavovať podobné pokušenie, ale nám nejde o to! Nedostali sme ho preto, aby sme si mohli povedať: „Teraz sme niekým!“ Ľudské ocenenia a naše úbohé ambície nie sú tou pravou veľkosťou Boha. Skutočnou veľkosťou Boha, a Pán Ježiš to krok za krokom vysvetľuje apoštolom v Evanjeliu, je piť z jeho kalicha, je deliť sa o dar života, je darovať život. Toto je pravá veľkosť, toto je skutočný zmysel toho, čo nám darovala Cirkev tieto dni, keď si nás pritisla na svoje milosrdné srdce a otvorila nám dvere najväčších rímskych chrámov, Chrámu sv. Petra a Chrámu sv. Pavla, aby sme v nich mohli sláviť sväté omše. Práve na týchto dvoch miestach, kde sa viera nestala ľudskou ambíciou, ale sa premenila na život darovaný až po vyliatie krvi...
Po tom, ako nás Cirkev objala, ako si nás pritlačila na svoje srdce, po tom ako potvrdila, že to, k čomu dochádza v živote Komunity je niečo pekné, pretože je to zázrakom Božieho milosrdenstva, nám hovorí: „Staňte sa teraz služobníkmi tohto milosrdenstva, staňte sa svedkami ako svätý Peter, svätý Pavol, apoštoli, ako všetci svätí, mučeníci... buďte mužmi a ženami schopnými darovať život!“.
|
Stampa questa pagina
